- Podrobnosti
-
Uverejnené 15. 04. 2009
Storočnica vzniku básne Santa Maria della Salute
Lenka Dunđerská-trvalá lyrická rezonancia
Lenka Dunđerská, dcéra najmajetnejšieho vojvodinského Srba Lazu Dunđerského z Kulpína
Pripomínajúc si storočnicu vzniku básne Lazu Kostića „Santa Maria della
Salute", ktorá poznačila nielen jednu celú epochu, lež aj celkovú
srbskú poéziu, v novosadskom oddelení Srbskej akadémie vied a umení,
literát a spisovateľ, nositeľ Ninovej ceny Miro Vuksanović vo svojej
príležitostnej besede okrem iného povedal: „Ukončená 3. júna roku 1909
ľúbostná kolonáda Lazu Kostića, básnika nadšeného mladosťou a krásou
pôvabnej Lenky Dunđerskej, Santa Maria della Salute má v sebe takmer
kozmickú silu, do ktorej sa zlialo celkové Kostićovo dielo.“ Takto
zhodnotil Miro Vuksanović vznik a význam tejto jedinečnej antologickej
básne o nescelenej láske a dodal:
„Santa Maria della Salute je absolútna báseň a je to najúplnejšia báseň
doteraz napísaná v srbskej reči. Keby sa odborne a trpezlivo
analyzovalo úhrnné básnické dielo Lazu Kostića, od jeho začiatku, mohlo
by sa dospieť k uzáveru, že je celkové jeho básnictvo vskutku prípravou
pre jedno takéto veľké finále.“
Kostića postihlo to nešťastie (alebo
šťastie, kto by to vedel), že sa v pokročilom veku zamiloval beznádejne
do beznádeje. Ona, jeho beznádej, Jelena-Lenka Dunđerská, bola dcérou
najbohatšieho človeka v bohatej Vojvodine. S Lenkou a ich zúfalou
láskou prichádza aj legendárna básnikova kríza, dráma hodná stať sa
nadčasovou. Bázeň Lazu Kostića v súvislosti s mladučkou Lenkou bola
viacnásobne opodstatnená: pre veľký vekový rozdiel si netrúfol ani
pomyslieť na ženbu a manželstvo a preto bezhlavo utiekol najprv do
kláštora a neskôr do manželstva s inou. O dva mesiace neskôr Lenka v
25. roku života umiera. Potom už dráma jednej zdrvujúcej lásky môže
pokračovať výlučne v nebeských sférach a premieňa sa v opravdivú
tragédiu.
Básnikom zidealizovaná jeho milá, Lenka Dunđerská sa v
srbskej poézii stala trvalou lyrickou rezonanciou. Tragicky jej končí
život vo veku 25 rokov. Ona sa však zostarenému básnikovi, posadnutému
jej krásou presťahúva do snov, ktoré si on zapisoval a zamkýnal do
zásuvky, odkiaľ ho v každú noc pozívala do tej večnosti, v ktorej sú
vekové rozdiely navždy umlčané.
...
Dve se u meni pobiše sile,
mozak i srce, pamet i slast.
Dugo su bojak strahovit bile,
ko besni oluj i stari hrast:
napokon sile sustaše mile,
vijugav mozak održa vlast,
r
azlog i zapon pameti hude,
Santa Maria della Salute.
Pamet me stegnu, ja srce stisnu`,
utekoh mudro od sreće, lud,
utekoh od nje - a ona svisnu.
Pomrča sunca, večita stud,
gasnuše zvezde, raj u plač briznu,
smak sveta nasta i strašni sud -
O, svetski slome, o strašni sude,
Santa Maria della Salute!
U srcu slomljen, zbunjen u glavi,
spomen je njezin sveti mi hram.
Tad mi se ona odonud javi,
ko da se Bog mi pojavi sam:
u duši bola led mi se kravi,
kroz nju sad vidim, od ne sve znam
zašto se mudrački mozgovi mute,
Santa Maria della Salute.
...
Katarína Pucovská
You have no rights to post comments