„Nie je možné, aby tá hudba, ktorú sme počuli, neprenikla až do špikov," povedal kulpínsky farár Jaroslav Javorník po včerajšom koncerte Komorného zboru ECAV Senica, usporiadaného v rámci predpoludňajších služieb Božích v kulpínskom kostole. Kostol bol doslova vyplnený krásnym spevom a hudbou, ktorú každý prítomný jednoducho musel pocítiť a prežívať. City sa ronili a nejedna slza kotúľala. Silný potlesk bol tým najmenším, čím sa spoločenstvo zhromaždených v chráme mohlo zavďačiť za vynikajúci duchovný zážitok. So zborom, od jeho založenia pracuje umelecká vedúca Anna Rýzková. Zbor vznikol pred desaťročím s cieľom šíriť duchovné piesne a všestranne napomáhať ich zveľaďovaniu. Zameraný je na sakrálnu hudbu, ale v repertoári zahŕňa aj skladby svetského a ľudového charakteru.
ZVUKOVÁ ILUSTRÁCIA SPEVU
Juraj Šefčík, Jaroslav Javorník a Peter Švehla
Prítomných na službách Božích privítal Mgr. Jaroslav Javorník, PhDr., farár kulpínsky a kázňou a so slovom Božím sa prihovoril Mgr.Th Juraj Šefčík, ktorý v CZ Kulpín pôsobil v období rokov 1979 – 1997. „Ubehlo temer 17 rokov a teraz tu stojím, akoby sa medzitým nič ani nebolo udialo," zaspomínal si v.p. Juraj Šefčík, ktorý bol kulpínskym zborovým farárom 18 rokov a takmer rovnaký časový úsek už pôsobí v CZ Senica v SR.
Slovami s 95. žalmu určenými na včerajšiu nedeľu: Poďte, plesajte...sa prihovoril konsenior ThDr. Peter Švehla, zborový farár zo Skalice. Úprimne priznal, že sa ponúkol prísť do Kulpína a do Srbska, keďže vyrastal v Žiline, kde bol farárom Ondrej Peťkovský z Kysáča a kostolníkom Samuel Peťkovský z Kulpína. Spolužiakov mal tiež zo Srbska. „Mal som správy, vedel som o tom, uveril som a potom som chcel aj vidieť ako je to tuná," zdôraznil v.p. Peter Švehla.
Peňažná zbierka zo včerajších bohoslužieb v kulpínskom kostole bude venovaná povodňami zasiahnutému obyvateľstvu v Srbsku.
Katarína Pucovská
Foto Martin Pucovský
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)