- Podrobnosti
-
Uverejnené 19. 04. 2009
O literárnom diele Viery Benkovej
( pri príležitosti jej „okrúhlych“ narodenín)
Predsedníčka ÚSŽZ Vilma Prívarová odovzdáva spisovateľke Viere Benkovej Ďakovný list podpredsedu vlády SR Dušana Čaploviča: „pri príležitosti jej životného jubilea za významnú tvorivú činnosť v oblasti slovenskej literatúry a žurnalistiky a za aktívnu prácu v kultúrnom živote vojvodinských Slovákov“
(2. apríl 2009, Informačné centrum Piešťany)
Naša popredná poetka a prozaička Viera Benková sa narodila 23. apríla 1939 v Báčskom Petrovci. Vyštudovala českú a slovenskú literatúru na filologickej fakulte v Belehrade. Pôsobila ako novinárka v týždenníku Hlas ľudu a v slovenskej redakcii novosadského rozhlasu a teraz žije na dôchodku v Petrovci. Publikovala vyše desať kníh básní, zbierky poviedok Lesná studienka a Dom ako i román Stred sveta. Píše tiež básne i prózu pre deti a publicisticko-historicky ladené texty, ktoré vydala v troch knihách.
Viera Benková vstupovala do sveta básne otvoreného srdca, a už v jej prvej knihe Májový ošiaľ
nachádzame náznaky intenzívneho lyrizmu, senzualizmu a poetického
temperamentu, ktorými bude poznačená i ďalšia jej tvorba, pravda v
omnoho subtílnejšej a prehĺbenejšej forme.
V jej
poézii sa prelínajú hlavne dva východiskové motívy: túžba uchopiť
poetickú vidinu a o motív rodiska. Tento druhý motív sa postupne stáva
jedným z dominantných aj v troch posledných knihách básní Viery
Benkovej Heroica slovaca, Žltá krajina a čierne drozdy a Relikviár,
avšak motívy rodiska tu už nadobúdajú univerzálnejšiu náplň v podobe
celkového prelínania sa vecného a živého sveta, kultúr a národov.
Mimochodom, názov knihy Heroica slovaca je tiež motivovaný
takouto tematikou a rovnomenná báseň je vlastne pointou knihy a snáď i
pointou autorkiných rodiskových motívov. Tento názov bol podnietený
skutočnosťou, že svoju „hrdinskú“ skladbu Ludwig van Beethoven mienil
venovať Napoleonovi, avšak keď sa tento stal samovládcom, Beethoven
venovanie preškrtol, takže zostal iba názov Heroica, ktorému
poetka pripísala hrdinskosť nášho človeka, ktorá sa usadila v jeho
„chlebnej duši“ a dala silu obstáť a zachovať si identitu i mimo
krajiny predkov, afirmovať sa a vytvárať i hmotné i duchovné hodnoty.
Motívmi rodiska je vlastne vo veľkej miere poznačená i prozaická tvorba Viery Benkovej a román Stred sveta
je svojráznou syntézou autorkinej „dolnozemskej“ tematiky. Ide tu
vlastne o osobnú kroniku, či povesť o Petrovci zahrňujúcu jednotlivé
javy a udalosti od prisťahovania Slovákov na Dolnú zem (r. 1745) dodnes
i to z pohľadu hlavnej postavy diela, Zuzanky. Táto postava (vedľa
nesporných autobiografických prvkov) asociatívnym princípom väzby
myšlienok citov sceľuje mnohé ojedinelé javy a udalosti i skutočné i
mýtické. To čo ona vedome i podvedome prežíva, alebo iba neskoršie
zisťuje, postupne nadobúda podobu mozaiky, ktorá sa nakoniec stáva
svojráznym fiktívnym denníkom jej života, ale aj literárnou kronikou
Petrovca.
Zaujímavá
v tomto kontexte je skutočnosť, že aj tie veľké historické udalosti –
revolúcie a vojny v knihe dostávajú nádych povesti už i preto že priamo
nezasiahli prostredie stvárnené v diele, ale sa poväčšine prehnali
pomimo neho a o nich, s dávkou záhadnosti, príležitostne rozprávajú
„apkovia“ priami účastníci tých dianí, takže sa tieto do kolektívneho
vedomia dedinčanov vrývajú viac ako legendy než historické skutočnosti.
Všetky tieto udalosti, historické bežné i povesťové sa na prvý pohľad
zdajú vo vzťahu k sebe nesúvislými, avšak po pozornejšom čítaní získava
sa práveže opačný dojem. Totiž tie udalosti a javy, ktoré sa naoko
vidia byť nesúvislými, sú vlastne určitým spôsobom späté a akoby
dokazovali, že je všetko na svete vo vzájomnej súvislosti. Autorkine
sklony k mýtu, legende a povesti značne poznačili i túto jej knihu. V
súlade so skutočnosťou že si„...ľud pamätá a vypráva o tom, čo môže
uchopiť a čo sa mu podarí premeniť na legendu“ a že „naša osobná
myšlienka vo svojej snahe neznamená mnoho a nič nemôže; treba načúvať
legendám, tým stopám kolektívnych ľudských úsilí cez stáročia a z nich
lúštiť, pokiaľ je to možné, zmysel nášho osudu“, autorka v tomto
diele lúšti ohlasy tých legiend a kolektívnych úsilí v sebe i vôkol
seba, vytvárajúc si osobný mýtus, legendu rodiska, ktoré sa tak stáva
jej stredom sveta.
Prof. Samuel Boldocký
You have no rights to post comments