- Podrobnosti
-
Uverejnené 2. 05. 2009
Ruská cárovná Katarína Veľká sa narodila 2.mája pred 280 rokmi
PROFIL: Katarína Veľká - žena, ktorá zmenila Rusko
Najvýznamnejšia a najslávnejšia ruská panovníčka Katarína Veľká sa narodila pred 280 rokmi. Do svetovej histórie sa zapísala aj napriek tomu, že nepochádzala z rodiny ruských panovníkov. Dokonca nebola ani pôvodom Ruska.
Katarína Veľká sa narodila 2. mája 1729 ako Sofia Frederika Augusta von Anhalt-Zerbst. Jej otec bol síce vládcom jedného z nemeckých kniežatstiev, ale takého malého a chudobného, že musel ako dôstojník slúžiť vo vojsku pruského kráľa. Keď prišla ponuka, aby sa stala manželkou budúceho ruského cára Petra III., 14-ročná Sofia nezaváhala. Vo svojich pamätiach neskôr uviedla: "Chopila som sa príležitosti. Mala som dosť odvahy všetko riskovať a hlas srdca mi hovoril, že sa všetko skončí dobre."
Aby sa tak stalo, urobila už od začiatku maximum. Hneď po príchode do
Petrohradu v roku 1744 sa začala učiť rusky a prestúpila na pravoslávnu
vieru. Hoci pri odchode z domova otcovi sľúbila, že to odmietne. Po
krste sa z nej stala Katarína Alexejevna a o niekoľko mesiacov
nasledoval i sobáš s cárovičom Petrom. Potom sa od nej čakalo už iba
jediné - porodenie následníka trónu, čo sa jej dlho nedarilo. Cárovná
Alžbeta II., ktorá bola bezdetná a preto si za nástupcu zvolila synovca
Petra, dokonca údajne uvažovala aj o jej "vrátení" do Nemecka. Katarína
porodila syna Pavla až v roku 1754. Mnohí historici sa domnievajú, že
otcom nebol jej manžel, ale milenec Sergej Saltykov. Údajne si ho
zvolila najmä preto, lebo vedela o Alžbetiných úmysloch a chcela dieťa
za akúkoľvek cenu. Po narodení syna, a o tri roky aj dcéry Anny, mala
už síce Katarína postavenie na dvore zabezpečené, no zároveň sa musela
vyrovnať s faktom, že Peter je infantilný, ľahko ovplyvniteľný a málo
schopný naozaj v Rusku vládnuť. Navyše ho začala ovládať milenka z
mocného rodu Voroncovcov, ktorej údajne sľúbil i manželstvo. S tým, že
po prevzatí moci pošle Katarínu do kláštora.
Peter
III. sa stal cárom v roku 1762. Rusko vtedy viedlo s Rakúskom tzv.
sedemročnú vojnu proti Prusku. Nový cár ale pruského kráľa Fridricha
II. nesmierne obdivoval a hneď sa postavil na jeho stranu. Odvolal
vojakov z bojov a armádu začal reformovať podľa pruského vzoru, čo
vyvolalo veľký odpor v jej vedení. Skupina gardových dôstojníkov, na
čele s bratmi Orlovovcami, uskutočnila o niekoľko mesiacov prevrat.
Petra III. zosadili z trónu, zajali a dali do väzenia. O pár dní prišla
správa, že sa pri hádke zranil a zomrel. Dodnes nie je jasné, či
Katarína o všetkom vedela už vopred a či s dôstojníkmi aktívne
spolupracovala. Isté je len jedno. Dokázala zo situácie okamžite ťažiť.
Na čele gardy prišla do Petrohradu a prevzala moc. Nestala sa však iba
regentkou chrániacou záujmy malého syna, ale 5. septembra 1762 ju
korunovali na cárovnú Katarínu II.
Vyše 30
rokov jej panovania bolo veľmi úspešných. Rusko si definitívne upevnilo
postavenie veľmoci a výrazne zväčšilo i svoje územia. V rusko-tureckých
vojnách dobyla Katarína II. Krym s jeho dôležitými prístavmi, k tomu
pripojila ďalšie rozsiahle oblasti pri Čiernom mori a zabezpečila aj
slobodnú plavbu ruských ľudí cez dovtedy neprístupné turecké prieplavy
Bospor a Dardanely. Využila tiež vnútornú slabosť Poľského kráľovstva a
pri jeho delení (za spoluúčasti Rakúska a Pruska) získala ďalšie veľké
územia. Poľsko tak stratilo samostatnosť a Rusko si zabezpečilo pokoj
na západných hraniciach.
Katarína
II. uskutočnila tiež mnohé dôležité vnútroštátne reformy. Vytvorila
nové orgány pre správu daní, samostatné súdne orgány, zefektívnila chod
samosprávy, podporovala rozvoj remesiel a osídľovanie novozískaných
území. Zákonmi upevnila i moc ruského panovníka ako absolútneho vládcu
nad celou krajinou. Písala si síce s poprednými osvietencami ako
Voltaire a Diderot a podporovala ich finančne, no z ich myšlienok
napokon nepreniesla do praxe nič. Podstatné bolo, že si ich naklonila
na svoju stranu a oni potom svojou autoritou a vplyvom menili európsku
verejnú mienku v jej prospech.
Katarína
II. sa znovu nikdy nevydala, pretože by musela vladárske povinnosti
odovzdať manželovi. Celá Európa si ale rozprávala o jej milencoch,
ktorých bolo pravdepodobne vyše dvadsať. Len dvaja z nich však boli pre
ňu skutočne dôležití. Grigorij Orlov, ktorý patril k hlavným strojcom
jej cárskej moci, s ňou žil vyše desať rokov. O niečo neskôr prišiel
Grigorij Potemkin, pri ktorom sa dokonca šepkalo o ich tajnom sobáši.
Aj po rozchode zostal jej najbližším spolupracovníkom a práve on sa
veľkou mierou zaslúžil o upevnenie moci Ruska v novozískaných
oblastiach okolo Čierneho mora.
Katarína
II. významným spôsobom prispela aj k rozvoju Petrohradu. Napísala
niekoľko drám, esejí a je autorkou vlastného životopisu. Mnohé v ňom
síce zamlčala, no napriek tomu je až neobyčajne úprimným pohľadom na
cestu ženy, ktorá sa z bezvýznamnej šľachtickej dcéry stala jednou z
najmocnejších panovníčok sveta. Katarína II. zomrela na mŕtvicu 17.
novembra 1796.
Zdroj: sk.wikipedia.org, G.Fusseneggerová
You have no rights to post comments