Pred zimou chladnou zhasína plameň
Srdca už nemajú, ostal len kameň
Na tvári vyhasla klamlivá bázeň
Prázdnota káže pohrebnú kázeň
A vietor – čierny nadýma flór... (Andrej Čelovský)
Vo veku 87 rokov dnes v Sriemskej Kamenici zomrel novinár na dôchodku Andrej Čelovský. Narodil sa 16. septembra 1927 v Kulpíne. Základnú školu zakončil v rodisku a gymnázium navštevoval v Petrovci. Absolvoval štúdiá na Vyššej škole spoločensko-politických vied v Novom Sade a Vysokej škole politických vied v Belehrade. Bol riaditeľom NVP Obzor, hlavným a zodpovedným redaktorom Hlasu ľudu (1953, 1966-1972) a Rozhľadov (1953). Básne a publicistické práce uverejňoval časopisecky.
Jeseň v kaštieľoch
Utiekli časy, keď všetko kvitlo
Kaštieľom bielučkým bielym
Utiekli časy a všetko zmizlo
Kaštieľom prichodí podzim;
Namiesto jari tu jeseň veje
Kaštieľsky život prázdnotou zneje
Utiekla mladosť, utiekli raje
V kaštieli ktosi márne sa kaje
Posledný v kaštieli zúrivo kľaje
Ich deň už zapadá, zaniká...
Nad prešlým starosť zavzliká.
Nad mŕtvym havran zakráka.
Kostrou sa rozlieva panika.
Nad prešlým starec zavzdychá,
-Čo prejde, to viac nevzniká...
Kaštiele čierne posadla pleseň
Pred smrť si žijú poslednú jeseň
Prázdnota spieva pohrebnú pieseň
Kaštiele žijú poslednú jeseň
Pred zimou chladnou zhasína plameň
Srdca už nemajú, ostal len kameň
Na tvári vyhasla klamlivá bázeň
Prázdnota káže pohrebnú kázeň
A vietor – čierny nadýma flór...
Andrej Čelovský
Česť jeho pamiatke!
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)
Komentárov
Nech niekto z mladých pokračuje v tejto ceste...vdaka Andrejovi!