Zapálenie prvej sviečky na adventnom venci v cirkevnom zbore v Senici /Myjavský seniorát, Slovensko/ znamenalo nielen začiatok cirkevného roka, ale aj spomienku na posviacku kostola, ktorý bol posvätený pred 230. rokmi práve v prvú adventnú nedeľu. Domáci farár Juraj Šefčík porozprával prítomným cirkevníkom o dávnej histórii kostola a použil k tomu správu o posviacke, ktorú napísal v roku 1784 vtedajší zborový farár Ján Podhradský.Pôvodne bola napísaná v latinčine, neskôr ju preložil do slovenčiny Martin Braxatoris.
Pravdaže Juraj Šefčík hovoril aj o novšej histórii kostola až po dnešok. Potom pokračoval kázňou slova Božieho na text Ž 24, 7-10. Slávnostnú atmosféru doplnil domáci komorný zbor dvomi novými piesňami.
Pri tejto príležitosti bola v pamätnej izbe Martina Braxatorisa, ktorá je súčasťou kostola, nainštalovaná malá výstavka dobových listín a fotografií, ktorú si cirkevníci so záujmom prezreli.
Okrem iného sa v archívoch našiel aj zápis, že 22. decembra 1784 sa narodil v Senici Michalovi Šefčíkovi syn Ján. Ten sa ako mladý ženáč o niekoľko rokov neskôr vysťahoval aj so svojou manželkou na „dolnú zem" . A bol to priamy prapredok nášho domáceho brata farára Juraja Šefčíka, ktorý je dobre známy aj obyvateľom Kulpína.
Oľga Zlochová, Senica
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)