Na viniči pod našim balkónom si na jar hniezdo vystaval hrdličí pár. Jedny mláďatá už vyviedol na cestu života a druhé dve hrdlíčatá netrpezlivo s láskou očakáva. Otec a matka boli starostlivými rodičmi aj tým predošlým mláďatám a stále dozerali na svoje dve deti z neďalekého stĺpa. Keď už jedno hrdlíča vyletelo z hniezda, mama či otec, alebo oba, stále priletovali na ohradu balkóna a akoby povzbudzovali druhé mláďa vylietnuť z hniezda. Tomu druhému, bojkovi, trvalo ešte pár dní, kým sa odvážil na svoj prvý let, prvý výlet. Keď aj on zakúsil moc krídel, rovno tak, ako jeho smelší súrodenec, domov už viac nepriletel.
Keď vinič začínal pučať zistili sme, že na ňom hniezdi hrdličí pár (Foto: Martin Pucovský)
O asi dva týždne prišli na svet dve vtáčie mláďatá
Rýchlo rástli a sa operili a jedno ráno vtáča na konár zastalo, krídla rozšírilo a do života odletelo
Druhé vtáča odvahu zbieralo ešte zaveľa... Napokon, túžba lietať aj u neho zvíťazila...
Všetko sa to sledovalo z náprotivného elektrického vedenia
Keď mláďa nemohlo nazbierať odvahy na odchod zo svojho domčeka a od starostlivých rodičov, tí oba, občas prilietli nablízko a akoby ubezpečovali svoje malé, že je načase začať žiť život na vlastnú zodpovednosť
Keď aj druhé hrdlíča napokon odletelo, rodičia hniezdo vyčistili a v týchto dňoch zas bedlivo strážia svoje dve ďalšie vajíčka. Aj keď som sa priblížila na pol metra od hniezda, strážca-rodič neodletel. Starostlivosť o potomstvo asi zahnala všetok strach. Taká je láska hrdličia. A kolobeh začína znova.
Druhé hniezdenie sa začalo začiatkom júna
Z ďalších dvoch vajíčok len čo sa nevyliahli cogľatá - tak sa u nás pomenúvajú vtáčie mláďatá, ktoré už koncom júna začnú svoj samostatný život
Hrdličie mláďatá sa liahnu po 15. dňoch inkubácie a hniezdo opúšťajú po 12 – 14 dňoch. Hrdličky hniezdia viackrát do roka, od marca do októbra, výnimočne aj v zime, najmä ak je mierna. Majú veľký hrvoľ, na bokoch zhrubnutý, žľaznatý. Jeho výlučkom, tzv. hrvoľovým alebo holubím mliekom kŕmia v prvom týždni svoje mláďaťa, ktorých nebýva viac ako dve. Neskôr im dávajú pevnú potravu zmäkčenú v hrvoli rodičov.
Samec sedáva nablízko na vyvýšenom mieste, kde húka, vyletuje do výšky a s roztiahnutými krídlami a chvostom sa vracia nazad na svoje stanovište. Neznáša konkurenciu, susedné samce preto na seba často útočia a naháňajú sa.
Párik sa spolu zobáčikuje ako holuby. Typický hlas hrdličky je huhúú–hu.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)
Komentárov
Pri tomto texte môžeme sa aspoň na chvíľu odpútať od neustáleho "zaručene hodnoverného poúčania" kto do akej politickej strany patrí a prečo. Kto sa s kým pohádal, alebo míňal cudzie peniaze, kto prečo a komu nahráva a podlizuje sa.
Pani redaktorka, pán fotograf!
Touto vynikajúcou informáciou ste ukázali, že aj tu medzi nami je ešte stále dosť miesta aj na obyčajné prejavy lásky (hoci niekedy možno iba hrdličej) a nežistné konanie Pánom Bohom zverených povinností.