V dávnejšej minulosti, a potom ešte aj pred asi 40 rokmi, koncom augusta a začiatkom septembra celý Petrovec rozvoniaval chmeľom. Nálada bývala veselá, možno to bola radosť z práce, zo zisku, z nových známostí (keďže na oberačku prichádzalo veľa cezpoľných) a možno i zo sedatívnych účinkov chmeľu. Tie účinky medicína aj dnes využíva pri nervovej podráždenosti, nepokoji, nespavosti, migréne, stavoch napätia a vyčerpania. Pred spaním vraj šálka chmeľového čaju zaručí dobrý spánok.
Chmeľová nostalgia (Foto Igor Bovdiš)
Chmeľ sa v Petrovci začal pestovať ešte roku 1891 a táto rastlina zanechala veľký vplyv na hospodársky život a rozvoj osady. Vďaka chmeľu mnohé rodiny v priebehu iba pár rokov veľmi zbohatli a už po piatich rokoch od začiatku jeho pestovania, roku 1896 založený bol i slovenský peňažný ústav Petrovská sporiteľňa. Na začiatku XX. storočia chmeľ sa už v Petrovci pestoval na takmer 1000 k. j. A v tej zvláštnej chmeľovej vôni, ktorá sa počas zberu a sušenia vznášala nad celou osadou, sa celkom dobre žilo a spalo, žiaľ po roku 2007 z tej vône čo-to zostalo už iba v A.S. Petrovec a Ústave pre chmeľ, cirok a liečivé rastliny.
Tohtoročný záber chmeľnice v Nemecku, kde sa chmeľ dodnes pestuje na veľkých plochách (Foto Branislav Pašić)
V časopise Domácnosť a škola, ktorý vychádzal v Iloku v období 1911-1914 a redaktorom bol Jozef Maliak, v ročníku IV august-september 1914, číslo 8-9,sa píše o Petrovci a chmeli, ktorý spôsobil úplný prevrat. Vďaka „chmeľovej kultúre" dedina sa mení v mesto a dedinské obyvateľstvo sa pozmeňuje v meštiacke. Obec sa stáva najväčším výrobcom chmeľu v Uhorsku. Mestečko sa začalo náhle rozširovať, sedem petrovských tehelní nevystačilo na výrobu stavebného materiálu a tehly sa dovážali aj z kulpínskej tehelne. Na mnohých domoch na priečelí dodnes hrdo stojí zapísaný rok 1914, kedy boli vybudované. Spomedzi všetkých najväčšia bola trojposchodová Tausigova sušiareň spolu i so skladom pod jedným krovom.
Chmeľový Tausigov sklad v plnej svojej kráse, žiaľ jedna jeho časť je už zbúraná
A aj keď sa už chmeľ v tejto oblasti nepestuje aj preto, lebo pivovary nahradili túto plodinu rôznymi esenciami, Petrovčania na časy jeho pestovania a na jeho vôňu dodnes spomínajú s láskou a nostalgiou.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)