„Reakcia na udalosti, ktoré sa stali dňa 10. novembra 2015 v Kovačici Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny (NRSNM) s veľkým znepokojením prijala informácie o nedemokratických a nezákonných praktikách pripomínajúcich fašizmus, ktorým sú v poslednej dobe vystavení viacerí príslušníci slovenskej národnostnej menšiny − členovia NRSNM..." uvádza sa v liste Anny Tomanovej Makanovej, predsedníčky NRSNM. Na list reagoval Pavel Surový, predseda slovenskej strany SLOVÁCI VPRED!, ktorý Annu Tomanovú-Makanovú obviňuje, že si za každú cenu chce zachovať politickú moc a vyzýva štátne orgány aby preverili všetky finančné toky a sponzorov Anny Tomanovej-Makanovej počas jej 13 ročného pôsobenia v NRSNM. Keďže bola zalarmovaná nielen domáca lež aj zahraničná verejnosť, o našich tunajších problémoch píše aj zahraničná tlač.
List Anny Tomanovej-Makanovej:
Reakcia Pavla Surového na list Anny Tomanovej-Makanovej:
„Neľahký proces transformácie materiálneho a duchovného života sa rodí v zložitých podmienkach premien celej srbskej spoločnosti. To sa pochopiteľne odráža aj na živote politicky a občiansky plne integrovanej slovenskej komunity nielen v Kovačici, ale aj v iných regiónoch Srbska, kde žije slovenská menšina," – takto pre Slovenské národné noviny problém v Kovačici vidí Ján Varšo, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, do nedávny veľvyslanec SR v Srbsku.
„Z Vojvodiny zaznieva naliehavé volanie krajanov" – ďalší príspevok v slovenskej tlači:
Aj naše médiá reagujú. Kovačická rádio-televízia, v ktorej nedávno došlo k zmenám vedenia (odvolaný bol z funkcie čelného človeka Ján Litavský a vymenovaná bola úradujúca riaditeľka RTV OK Olinka Glóziková-Jonášová) takto informuje:
List Anny Tomanovej-Makanovej zverejnili niektoré pokrajinské médiá:
http://www.rtv.rs/sr_lat/politika/makanova-sns-kadruje-u-ns-slovaka_658974.html
http://www.autonomija.info/tomanova-makanova-sns-kadruje-u-naconalnom-savetu-slovaka.html
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)