Východnú časť Fruškej hory Dunaj oddeľuje od sriemskej ornej pôdy okolo Bešky, Indjije... Na svahu otočenom na juh leží dedinka Slankamenské Vinohrady, skrátene Brehy. Žije v nej asi 250 obyvateľov, z ktorých asi 75% Slovákov.
Spomínam si na časy, kedy veľa dedinských domácností, tak tých zo Sriemu, ako aj tých na druhej strane Dunaja - v Báčke, ktoré sa zaoberali predovšetkým roľníctvom, mali aj menšie vinice na úpätiach Fruškej hory.
Vo vinohradoch boli malé domčeky, do ktorých majitelia prichádzali počas roka, keď bolo najviac prác a starší v nich neraz zostali celé leto, až do hroznovej oberačky.
Neskôr, s civilizačným rozvojom, tie vinohrady si kúpili majetnejší občania, ktorí v nich vybudovali chatky. V nich trávili víkendy v tých ročných obdobiach, keď slnko teplo hrialo, keď sa príroda zobúdzala, keď nastal čas oberačiek, alebo aj vtedy, keď sneh pokryl všetko vôkol a na tej čistej bielobe slnko žiarilo celým svojim svetelným spektrom.
S rozvojom chatkovej éry sa aj Slankamenské Vinohrady pozmenili z obyčajnej poľnohospodárskej dediny v akúsi zmes tradičného poľnohospodárskeho prostredia a novodobého chatkového.
Starší obyvatelia tu obrábajú svoje pozemky a vinohrady tradičným spôsobom, aj s ručnou striekačkou na chrbte.
Babka hovorí, že je ešte privčas striekať, avšak náčinie, teda aj striekačku, si treba načas pripraviť.
Pekné počasie treba využiť na rez viniča.
V tejto časti Sriemu v posledných rokoch boli vysadené aj viaceré väčšie ovocné sady . Neďaleko Krčedina práve konajú rez jabloňového sadu.
Aj strom pred domom si vyžaduje opateru.
Tradičné a novodobé.
V Krčedine stretám iných zvestovateľov jari - cyklisti sa už vydali na Podunajskú dráhu. Prekvapili ma, keď ma za chrbtom pozdravili po nemecky.
Stromy začínajú pučať, zvlášť marhule. Mandľovníky už aj zakvitli.
Text a foto Nenad Glišić
Preklad a úprava Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)