„Kultúra a umenie sú lepšou a krajšou stranou nášho bytia, niečím najkrajším, čo človek sebe a iným môže dopriať ," s touto myšlienkou Miroslava Benku sa iste mnohí zhodnú, ale aj s jeho priam zúfalou otázkou: „Kde sa stráca človek? – Človek ako senzitívna bytosť , ktorá má dušu?"... A radí: „Treba žiť široko otvorených očí, až po súdny deň. A aj potom, keď on príde, s doširoka otvorenými očami treba prekročiť prah, úplne vedomí vojsť do toho cudzieho, toho o čom ľudia nič nevedia." Miroslav Benka sa narodil 22. apríla 1956 v Ašanji. Je známym scenáristom, režisérom, hercom, dizajnérom a pedagógom. Je aj zaslúžilým umelcom.
Miroslav Benka, všestranný umelec, ktorý vníma a cíti atmosféru tohto podnebia a na správny spôsob dokáže odzrkadliť nie iba minulosť lež i skrytý kód Vojvodiny
Náš a svetový a „totálny" umelec je nie tak často prítomný vo verejnosti a tlači. Keď sa však zjaví, tak je to honosne, s fanfárami. S hlbokým citom Benka totiž pracuje s každým divadelným predstavením a každým iným svojim projektom a taká jeho „filigránsky" vybrúsená snaha býva vysoko ocenená. V divadle podpisuje réžiu, totál – dizajn, postará sa o bulletin k predstaveniu, ktorý je spravidla technicky na veľmi vysokej úrovni a kvalitný, s citom volí hudbu, so svetlom sa hrá, pokým ono nedopadá presne ako má... Aj fotografie z jeho umeleckej dielne sú silne asociatívne a symbolistické a majú vysokú umeleckú hodnotu. Všetko toto si v časopise pre súčasnú kultúru Vojvodiny Nova misao všíma novinárka Gordana Draganić Nonin, známa podľa svojich interview, v ktorých sa s vycibreným senzorickým citom rozpráva s významnými osobnosťami (33 interview aj knižne publikovala pod titulkom Ljudi od reči) a ktorá o Miroslavovi Benkovi urobila interview na 12 strán - tematicky článok z titulnej strany Panónia medzi nebom a zemou, s nadtitulkom Miroslav Benka „totálny" umelec.
„Hra prežije všetko, lebo sa nachádza v podstate nášho ontologického bytia, v podstate ľudskej existencie," tento Benkov výrok autorka textu vysunula na titulnú stranu
„Obdobie druhej polovice 20. a začiatku 21. storočia definitívne nepatrí divadlu. Jeho miesto obsadili najplytkejšie pseudo zábavy americkej voyerovej spoločnosti/ reality show, vypočítavo produkované na zvýšenie TV sledovateľnosti a väčší zárobok. Svet zostal bez honosných ideí , a obávam sa, že zostane aj bez duše. Európa, celý Západný svet, akoby sa unavili, a pukajú na všetkých švíkoch . Treba sa prinavrátiť k človeku – človek k človeku.". Zhodneme sa aj s touto Benkovou konštatáciou.
Vďaka úspechom divadelného predstavenia Chlieb a hry, jeho režisér Miroslav Benka prišiel na ideu so skupinou umelcov v Starej Pazove v roku 2007 založiť umelecké centrum pod názvom Art centrum Chlieb a hry." Cieľom nám bolo, aby sme sa pod heslom Lokálne – regionálne – univerzálne! pokúsili niečo vymeniť v našej kultúre, v najšľachetnejšom zmysle slova, teda afirmovať naše umenie doma a v zahraničí," – hovorí Benka. V tejto umeleckej dielni vznikajú aj fotografie, na ktorých súčasnými prostriedkami zobrazujú atmosféru zašlých čias.
Umelecké fotografie veľkých rozmerov usporiadané do výstavy Obrazy dávno zabudnutých predkov autora Miroslava Benku a jeho priateľov, sú inšpirované étosom, mýtmi a legendami Vojvodiny. „Ide o náročnú organizáciu, premyslený kasting, fotografovanie na starostlivo zvolených miestach v autentických vyše 100 - ročných kostýmoch, takýto projekt si vyžadoval aj minuciózne naštudovanie osvetlenia a nevyhnutnú teatrálnosť" - zdôrazňuje Miroslav Benka.
Maliar Michal Hasík, ktorý o päť dní zaokrúhli sedemdesiatku, nožničkovým výstrihom portrétuje Miroslava Benku
O Miroslavovi Benkovi pomerne málo vieme. Veľké úspechy dosiahol v zahraničí a možno je aj preto pre našu tunajšiu komunitu ešte vždy záhadou. Pazovčania ho snáď najlepšie poznajú.
Biografické údaje o Miroslavovi Benkovi si možno prečítať TU:
http://miroslavbenka.com/index.html
https://sk.wikipedia.org/wiki/Miroslav_Benka
http://slovackizavod.org.rs/licnosti/2098
Možno predsa viac prenikneme do umelcovej duše a dozvieme sa o jeho tvorbe, po vydaní monografie, ktorú už dlhšie chystá. Zatiaľ sa o ňom dozvedáme iba úlomkovito.
Katarína Pucovská
Foto: Martin Pucovský
O Miroslavovi Benkovi viac aj TU:
http://www.kulpin.net/archiv/22-aktuality/aktuality/8469-ben-miro-strachy-a-tiesne
http://www.kulpin.net/component/content/article/22-aktuality/aktuality/1683-obrazy-mojho-sveta
http://www.kulpin.net/component/content/article/22-aktuality/aktuality/4056-obrazy-davno-zabudnutych-predkov
http://www.kulpin.net/archiv/22-aktuality/aktuality/4068-mravy-myty-a-legendy-vojvodiny
http://www.kulpin.net/archiv/22-aktuality/aktuality/5611-benkove-obrazy-slovakov-z-vojvodiny-na-ministerstve-kultury-rs
http://www.kulpin.net/component/content/article/22-aktuality/aktuality/4349-dni-zo-snov-einsteinovcov
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)
Komentárov
Marcony
Veľa úspechov v ďalšej práci.
Miroslav Benka