V Kostolci pri Dunaji sa koncom augusta konali 4. medzinárodné básnické stretnutia Orfeus z Dunaja. Na podujatí promovali poetický zborník Dunajské drahokamy, ktorého témou je: Lúbosť je záhada. V tomto zborníku ľúbostnej poézie sú obsiahnuté aj básne dvoch našich autoriek Viery Benkovej z Báčskeho Petrovca a Anny Dudášovej z Maleho Crnića. Na stretnutí sa Anna Dudášová predstavila svojím poetickým dielom a prečítala aj báseň Viery Benkovej. Viere Benkovej porota udelila Zlatú plaketu za najexotickejšiu báseň festivalu Čaj kráľovien zo zbierky Modrotlač (do srbčiny ju preložila Anna Dudášová) a Anna Dudášová získala Cenu a Plaketu za životné dielo. Zborník Ľúbosť je záhada vydal Klub milovníkov knihy Majdan v Kostolci.
Foto: Orfeus z Dunaja
Spolupráca dvoch poetiek má dlhú tradíciu. Ponúkame odmenenú báseň Viery Benkovej Čaj kráľovien v originály a v preklade do srbčiny Anny Dudášovej a tiež báseň Pesma za dve samarićanke, ktorej autorkou je Anna Dudášová a ktorú do slovenčiny preložila Viera Benková.
Viera Benková
Čaj kráľovien
k jeho príprave prizveme mandarínov,
dlhovekosť chvíle a nekonečnosť času;
malebné odtiene plachtiacich ibisov
na krehkej glazúre v čajovej súprave,
zo zbierok starobylých čínskych cisárov,
prifarbíme na riasy žien v lesku motýľov...
k tejto výnimočnej večernej pohode
sa priliehavo a sviatočne oblečieme:
do tmavofialového brokátového kimona
s aplikáciami žiarivých lampiónov;
na poblednuté tváre žien nanesieme
miznúce farby blankytných oblakov...
čaj kráľovien sa pije bez princezien,
v priesvitnom opare čajovej hmloviny;
po dúšku striedmo, ale žhavo a ohnivo;
v ňom sa ukrýva pohľad milujúcej ženy
úchytkom oka dochvíľne zachytený...
ak milenci sedia tesne vedľa seba
doprajú si slastné ľúbostné meditácie;
ak sa im však vášeň prejaví predčasne,
chvíľa sa minie, viac ju nezachytia...
Viera Benkova
Čaj kraljica
za njegovu pripremu prizovemo mandarine,
dugovečnost vremena i konačnost ovog trena;
živopisne boje ibisa u letu
na krhkom porcelanu čajnog kompleta,
iz zbirke drevnih kineskih careva,
oslikavamo prahom leptira na trepavice žena...
za ovu izuzetnu večernju meditaciju
odenućemo se prigodno u svečanu odoru:
u tamnoljubičasti brokatni kimono
sa aplikacijama papirnatih lampiona;
a na izbledela lica zvanica nanećemo
nestalne boje plavetnila oblaka...
čaj kraljica pije se bez princeza,
u providnom oblaku čajne izmaglice
naiskap, sa oprezom, ali i vatreno;
u njemu se krije pogled voljene žene
krajičkom oka ulovljen u trenu ...
ako zaljubljenici sede tik jedno uz drugo
prepustiće se lelujavim čajnim meditacijama;
ali ako im se strast pojavi prevremeno
trenutak nestane, sve zauvek umine...
(prebásnila A. Dudášová)
Anna Dudášová
Pesma za dve samarićanke
(Vjeri iz Slovačke i Vjeri iz Bačkog Petrovca)
Duša je Slovena
od srmenih niti neba
izatkana,
svetilo na stazama ljudi
u dub´ponora savijenih.
Ono im razlaže tminu,
od iskona život blaži,
vrludavi pogled
koji od spasa izlaz traži
blagodarjem izbavi
usmeri
na spasonosne dveri.
I ne dvoumi se nikad
da surovost zbilje
dobrim delima preobrati
u ugodno Božije obilje,
deleći spasenje napuštenim,
do nevidela odbačenim
zaboravljenim.
Duša Slovena sa okamenjenih
lica ljudi
tugu i strah zatire,
da zemna Vaseljena
neugasivim ognjem vaskrsava
ne bi li ih ugrejala,
milosrdnim delima
bespomoćnost uklonila
zarodarjem
verom i nadom napojila.
Anna Dudášová
Báseň pre dve samaritánky
(Viere zo Slovenska a Viere z Petrovca)
Slovanská duša je
zo strieborných nití utkaná,
svetlom je na cestách ľudí,
ktoré zažehnáva tmu,
od pradávna život zjemňuje
úbohý pohľad,
ktorý záchranu hľadá
vďakou odmeňuje
usmerní do ochrannej brány.
A nikdy nezaváha,
aby surovosť bytia
darované bohatstvo
na Božské dielo premenila,
udeľujúc záchranu opusteným
naskutku zabudnutým,
odhodeným.
Slovanská duša zo zamretých
tvárí ľudí,
bôľ a strach stiera,
božská Zem
vo večnom ohni nezaniká
lež ich zohrieva;
samaritánskym činom
nemožné odstraňuje
podarúnkom
vierou a nádejou napája.
(prebásnila V. Benková)
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)