Keď človek človeku je človekom láska je všade vôkol. Tak bolo aj včera večer v Kultúrno-umeleckom spolku Vladimíra Mičáteka v Kysáči, kde si uctili krásny vek a úctyhodné životné jubileum Pavla Grňu. Literárny večierok k spisovateľovým 80. narodeninám priviedol do Slovenského národného domu početných hostí z blízka i z ďaleka. Prišli sa pokloniť Človeku. Kysáčanovi, ktorý sa celý život snažil rodisku seba dať. Robil v Kysáči, učil deti, zdieľal úspechy a poklesy svojej rodnej dediny, zúčastňoval sa na jej akciách a podujatiach,... občas ak aj trochu kritizoval, to však len s dobrým úmyslom,... hlavne posmeľoval, pomáhal a poúčal. Veľká životná múdrosť, vyrovnanosť a akási ladnosť priam žiarili z jubilantovej tváre aj na včerajšom večierku. Veď, keď človek žije v láske, vek mu neuberie z krásy, dodá len krotké vrásky. A v hymne Kysáčska bude potom navždy vyznávať: "...ľúbiť sa budeme znova v tom našom peknom Kysáči..."
Po úvodných slovách Michala Francistyho, predsedu KUS Vladimíra Mičáteka, programové opraty literárneho večierka do svojich rúk vzala Zuzana Očenášová-Žabková, ktorá pred jubilanta pozvala najprv škôlkarov, ktorým je Pavel Grňa krstným otcom, keďže kysáčskej škôlke navrhol meno Lienka. Ako sa na krstného otca patrí, on napísal i hymnu, ktorú zhudobnila Ľudmila Berediová-Stupavská a ktorú škôlkari včera krstnému otcovi aj zaspievali.
Zmiešaná spevácka skupina KC jubilantovi tiež zaspievala niekoľko piesní, osobitne však treba spomenúť pieseň Kysáčska, ktorá sa stala hymnou tejto našej dediny. Text napísal Pavel Grňa a hudbu Ondrej Maglovský.
...v hlave hučí, hlas ten dávny,
že tu býval chlapec švárny.
Orgovány, orgovány, roztomilé orgovány,
v záhradôčke, na priedomí
rozkvitnuté pod oknami...
...napísal Pavel Grňa a báseň Orgovány zhudobnil Ondrej Maglovský, ktorý aj doprevádzal spevácku skupinu na včerajšom úspešnom predvedení tejto novej piesne, ktorú mnohí prvýkrát počuli a hneď si ju aj obľúbili.
Báseň Orgovány predniesla Anna Asodiová a v oficiálnej časti programu účinkovali i Anna Pavlov a Michal Ivičiak, ktorí predviedli jednu z 208 epizód televízneho seriálu Susedovci vysielaného na TV Petrovec. Jubilant tiež vtipne a pútavo rozprával o písaní týchto scénok, ale aj aj o tom ako vznikli dve predvedené piesne a spomenul si aj na niektoré zaujímavé príhody zo svojho života. Nevystali ani úryvky z jeho poviedok a úvodníkov, ktoré písal do bulletinov Detského folklórneho festivalu Zlatá brána. O jubilantovi sa hovorilo predovšetkým ako o učiteľovi a spisovateľovi, ale aj ako o hercovi a režisérovi, redaktorovi a matičiarovi.
Náš známy hudobník Ondrej Maglovský sa zmienil o spolupráci s Pavlom Grňom
Manželka Mária Grňová prečítala jeden manželov záznam
Jubilantova dcéra, prednášateľka slovenčiny v petrovskej základnej škole Mária Andrášiková
Dcéra Mária Andrášiková sa poďakovala otcovi za všetko, čo pre ňu vykonal, ale tiež za to, čo urobil pre dolnozemský a kysáčsky kultúrny život. Karving majster Pavel Chrťan oslávencovi venoval krásny tekvicovo-zeleninový aranžmán a narodeninové torty pripravili kysáčske spolky. Na záver programu pieseň Starý náš, starý náš spievali všetci prítomní. Darčeky a príhovory nechýbali.
Pavel Grňa sa narodil 19. februára 1937 v Kysáči. Ukončil učiteľskú školu v Báčskom Petrovci, po čom pôsobil ako učiteľ najprv v Aradáči a potom Kysáči, kde na dôchodku dodnes žije. Bol redaktorom Kysáčskych novín. Známy je ako predstaviteľ dedinskej poviedky vo vojvodinskej slovenskej próze. Je autorom zbierok poviedok Zrenie (1968), Prsteň (1997), románu Prázdniny v poli (1975), tvorby pre deti - rozprávkových príbehov Jarabý vtáčik (1971), Dve Marky a Jurko (1973), Stred sveta (1988).
Katarína Pucovská
Foto Martin Pucovský
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)
Komentárov
Vďaka ženskej a mužskej speváckej skupine Kultúrného centra, predškolskej ustanovizne Lienka, Spolku kysáčskych žien, ctiteľom, priaznivcom, slovom všetkým ostatným, ktorí sa pričinili o tak krásne jubileum začo zo srdca ďakuje všetkým.
Spisovaťeľ už dávnejšie odložil svoje pero zo zdravotných príčin, ale myšlienky a vízia predsa, len zotrvávavajú. Takto znie vízia Jeho dňa.
Môj deň
Keby svitol deň
krásou požehnaný
zobral by ho do dlaní,
umýval by ho slzami.
Bol by pekný, lebo
menej pekný, smutný, či veselý,
vravný alebo mlčanlivý,
mokrý či suchý, farebný
ako na obrazovke maliarmi
namaľovaný.
Moj deň zo SLNKA otrhnutý
hoci by ma vetrom kolísal,
rád by ho do spomienok uschoval.
Nech by bol aký bol,
len aby nebol prázdny.
Preto- v mene všetkych nas , k dnešnym narodeninam, jubilarnej Osemdesiatke--- prajeme mu všetko dobre!