V sobotu 12. októbra sa v Hložanoch uskutočnilo mimoriadne vydarené podujatie, ktoré zanechalo úsmevy na tvárach detí aj dospelých. Jesenné detské dielne, organizované združením ekológov EKOS Hložany, ponúkli deťom príležitosť rozvíjať svoju kreativitu a bližšie sa zoznámiť s prírodou. Pod krásnym jesenným slnkom sa na nádvorí kaviarne Pod lipami zhromaždili nielen deti z Hložian, ale aj z Petrovca a Begeča. Organizátori boli nadšení veľkou účasťou a vysokým záujmom o jednotlivé aktivity. „Sme veľmi radi, že podujatie malo taký ohlas. Detí bolo mnoho a všetky s nadšením pracovali," uviedla Viera Turčanová, zakladateľka združenia EKOS.
V sobotu 12. októbra sa začali volejbalové majstrovstvá. V.K. Kulpín hostil tím V.K. Báčska Palanka, s ktorým majú veľmi dobré vzťahy. Je to tím dobrých a skúsených hráčov s niekoľkými mladšími perspektívami hráčmi. Zápas bol napínavý a pre hráčov aj veľmi namáhavý. V prvom sete neustále viedli Kulpínčania, aj 21:14, potom 23:19, a potom nasledovalo nevysvetliteľné uvoľnenie a nepochopiteľné chyby domáceho celku, čo skúsení Palančania využili na vyrovnanie a víťazstvo v sete rozdielom 28: 26. Druhý set Kulpínčania pomerne ľahko vyhrávajú, v treťom sete boli lepší Palančania. Kulpínčania sa napokon vzchopili a za podpory publika zas zahrali presvedčivo a vyhrali štvrtý a piaty set. V.K. Kulpín - V.K Báčska Palanka 3:2.
Kitnikez je tradičná vojvodinská lahôdka, vlastne dulový želé, ktorá bola kedysi veľmi obľúbená, no časom upadla do zabudnutia. Základnými zložkami kitnikezu sú duly, cukor a citrón, pričom možno pridať škoricu a nasekané orechy, ktoré dodajú chrumkavosť a bohatšiu chuť. Ak chcete túto nostalgickú sladkosť, túto opravdivú maškrtu vyskúšať, môžete si ju jednoducho pripraviť doma a uložiť na suché miesto, vydrží aj niekoľko mesiacov. Recept Dulový syr chádzame aj v našej známej kuchárskej knihe Ľudmily Dankovej.
Na záver Detského týždňa dnes v parku Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci maľovalo asi 60 detí rôznych vekových skupín. Organizátorom tohto detského výtvarného tábora bolo Združenie petrovských výtvarných umelcov. Predtým, v sobotu 5. októbra, v priestoroch Turistickej organizácie Obce Báčsky Petrovec, otvorili výstavu detských výtvarných prác Detská maliarska paleta 2024. Výstava trvala dodnes a bola výsledkom 7-mesačnej školy kreslenia, na ktorej deti vyskúšali techniky kreslenia ceruzkou, uhlíkom a lavírovaným tušom, a v druhej časti maľovania technikami: akryl, akvarel a kombinovaná technika. V práci Školy kreslenia, ktorú viedli členovia Združenia petrovských výtvarných umelcov, sa zúčastnilo 7 detí predškolského veku a 9 detí nižších ročníkov základnej školy. Podujatie prebiehalo za finančnej podpory USŽZ a NRSNM.
V piatok 11.10.2024. tridsať archivárov zo Slovenskej republiky navštívilo Nový Sad a Archív Vojvodiny. Návštevu zorganizoval v rámci odbornej exkurzie Zväz slovenských archivárov, s ktorým má Archív Vojvodiny podpísaný protokol o strategickej spolupráci od roku 2023. Základnú a projektovú činnosť Archívu Vojvodiny predstavili kolegom zo Slovenska archívni poradcovia Ljiljana Bubnjević, Dejan Jakšić a Ivana Petrović, ako aj asistent riaditeľa Archívu Vojvodiny Kristijan Obšust.
Každé nové dielo, ktoré predstavuje prínos do našej literatúry, treba osobitne uvítať. A táto kniha pod názvom CEZ PRIZMU PETROVSKÉHO GYMNÁZIA autorky Kataríny Pucovskej, nesporne, je takým dielom.
V pravoslávnej cirkevnej strednej škole – Bogosloviji Sv. Arsenija (Trg Patrijarha Brankovića 1, Sremski Karlovci), vo štvrtok 10. októbra o 19.00 h otvoria výstava „Karlovačka Bogoslovija - 230 rokov od jej založenia". Múzeum mesta Nový Sad a Bogoslovija Sv. Arsenija v Sriemských Karlovciach pripravili výstavu so zámerom priblížiť históriu tejto vzdelávacej ustanovizne pri príležitosti 230. výročia založenia. Počas svojho vývoja a od svojho založenia v roku 1794 až po súčasnosť, škola prešla niekoľkými obdobiami. V nej sa vzdelávali tisíce teológov, z ktorých niekoľko desiatok dosiahlo najvyššie pozície v Srbskej pravoslávnej cirkvi. Škola bola založená vďaka metropolitovi Stefanovi Stratimirovićovi a jeden z jej najvýznamnejších žiakov bol patriarcha Georgije Branković – obaja boli pôvodom z Kulpína.
V Kysáči 3. – 6. októbra 2024 prebiehal 21. festival Zuzany Kardelisovej, festival ochotníckych divadelných súborov s inscenáciami zobrazujúcimi postavenie a poslanie ženy v spoločnosti. Odborná porota v zložení: diplomovaná dramaturgička a režisérka Svetlana Gašková, diplomovaná bábkoherečka a prekladateľka Milina Chrťanová a herečka a recitátorka Jasmina Pavlovová v nedeľu zverejnila ocenenia.
Michal Milan Harminc (7. 10. 1869 Kulpín, Juhoslávia – 5. 8. 1964 Bratislava) sa narodil v dnešný deň pred 155 rokmi v Kulpíne. Zomrel pred 60 rokmi v Bratislave. Bol najaktívnejší slovenský architekt, priekopník slovenskej modernej architektúry. Za sebou zanechal impozantných takmer 300 realizovaných diel rôznych typologických druhov na území bývalého Rakúsko-Uhorska, neskôr Slovenska v rámci vtedajšieho Československa, či na pôde nástupníckych štátov – v Maďarsku, v Srbsku, v Rumunsku, no i na Ukrajine. Stavby vznikali v rokoch 1887 – 1951 a právom Harminca zaradili k najproduktívnejším architektom nielen na Slovensku, ale aj v širšom európskom priestore. Michal Milan Harminc sa narodil v rodine tesárskeho majstra a staviteľa Pavla Harminca. Ľudovú školu Michal navštevoval v rodnom Kulpíne v rokoch 1875 – 1881 a pokračoval v nemeckej škole v neďalekom Buľkesi (dnes Maglić) v rokoch 1881 – 1882. V Novom Sade absolvoval nemeckú obchodnú školu a po kratšej praxi u otca odchádza do Pešti, kde sa začala jeho staviteľská dráha.
V sobotu 5. októbra 2024 sa v Báčskom Petrovci uskutočnilo už štrnáste stretnutie slovenských speváckych zborov z Vojvodiny, ktoré privítalo aj vzácnych hostí zo Slovenska a Srbska. Podujatie sa konalo pod taktovkou Komorného zboru Musica viva, na čele s dirigentkou Marienou Stankovićovou Krivákovou. Na tomto stretnutí vystúpili tri slovenské zbory z Vojvodiny: združené zbory Zvony zo Selenče a Nádeje z Pivnice, ako aj Musica viva z Báčskeho Petrovca. Pozvanie prijali aj dva hosťujúce zbory – jeden zo Zvolena na Slovensku pod vedením Leonóry Súdiovej a druhý Musica Tiziana zo Senty v Srbsku.
V Galérii insitného umenia v Kovačici v sobotu 5. októbra slávnostne otvorili 73. výtvarný salón „Kovačický október". Návštevníci mali opäť možnosť vidieť spoločnú výstavu výtvarných prác všetkých členov Kovačickej galérie insitného umenia. Oslavu Kovačického októbra odštartovali práve maliari insitného umenia. Prvý októbrový salón v Kovačici sa konal v roku 1952 a odvtedy sa každoročne v októbri organizuje množstvo kultúrnych, zábavných, športových a gastronomických podujatí. O najnovšej expozícii Októbrového salóna nainštalovanej v Galérii insitného umenia v Kovačici hovorila riaditeľka Anna Žolnajová Barcová a slávnostne ho otvoril Mojmír Vrlík, honorárny konzul Srbska v Martine. S októbrovými oslavami sa pokračovalo v Galérii Babka. Na úvod sa prihovoril Pavel Babka, zakladateľ Galérie Babka, ktorý hovoril o 33 rokoch jej pôsobenia. Prítomných tu pozdravil i Petar Višnjički, predseda Obce Kovačica, Miodrag Ivanović, úradujúci námestník ministra kultúry Srbska a J.E. Emanuele Giaufré, veľvyslanec Európskej únie v Belehrade. Na plató pred Galériou Babka predsedníčka vlády AP Vojvodiny Maja Gojkovićová otvorila 3. Festival slovenského insitného maliarstva v Srbsku, ktorého organizátorom je Galéria Babka. Svojou prítomnosťou podujatie si uctil aj veľvyslanec Slovenskej republiky v Srbsku J.E. Michal Pavúk.
Veľkí ľudia malého gymnázia
V Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci vo štvrtok 3. októbra prebiehala prezentácia knihy Kataríny Pucovskej Cez prizmu petrovského gymnázia. V programe večierka vystúpili Daniela Marková, riaditeľka gymnázia, a profesorky na gymnáziu Annamária Boldocká-Grbićová, Marta Pavčoková a Miluša Snidová Miškovićová, ako aj žiaci tejto našej najvýznamnejšej stredoškolskej vzdelávacej inštitúcie Zoran Mitić, Andrej Struhár, Stepan Trigub a Lenka Hodoličová, ktorú na harmonike sprevádzal Ondrej Maglovský. O autorke a knihe sa zmienil riaditeľ SVC Vladimír Valentík a o pohnútkach napísať knihu hovorila autorka Katarína Pucovská.
Dňa 1. marca 2024 sa Andrej Hodolič oficiálne ujal funkcie honorárneho konzula Slovenskej republiky v Srbsku po prevzatí exequatur, listiny potvrdzujúcej jeho úradné postavenie. Tento významný krok sa uskutočnil v súlade s diplomatickými normami a predpismi medzinárodného práva a má posilniť bilaterálne vzťahy medzi Slovenskou a Srbskou republikou. Honorárny konzulát Slovenskej republiky so sídlom na Leninovej 15, 21470 Báčsky Petrovec je už otvorený pre verejnosť a pripravený na plnenie svojich diplomatických a konzulárnych funkcií. Honorárny konzulárny úrad v konzulárnej oblasti zabezpečuje ochranu záujmov fyzických osôb a právnických osôb Slovenskej republiky a v súčinnosti so zastupiteľským úradom vykonáva ďalšiu konzulárnu agendu, najmä poskytuje pomoc občanom Slovenskej republiky, ktorí sa ocitli v núdzi na území Srbska. Bežné konzulárne činnosti pre občanov Srbska aj naďalej zabezpečuje výhradne Veľvyslanectvo SR v Belehrade.
V Rumunsku zachovávajú slovenskú identitu a tradície aj festivalom Cez Nadlak je... Túto súťažnú prehliadku v speve slovenských ľudových piesní v tomto roku organizovali v dňoch 27. až 29. septembra. Na 24. ročníku festivalu účinkovalo spolu 31 spevákov zo Srbska a z Rumunska. Dvaja účastníci z Maďarska súťaže sa nezúčastnili zo zdravotných dôvodov. V kategórii 6 – 12 rokov súťažilo 14 spevákov, v kategórii 13 – 18 rokov súťažilo 12 spevákov a v kategórii nad 18 rokov iba 5 spevákov. Zo Srbska súťažilo 17 spevákov: z Petrovca, Kulpína, Kysáča, Kovačice, Padiny, Bieleho Blata, Lugu, Starej Pazovy a Selenče. Dve prvé ceny zostali v Rumunsku a jednu si do Kovačice odniesla Katarína Válovcová.
Činnosť Matice slovenskej v Juhoslávii (MSJ) bola obnovená v roku 1990, ale väčšina miestnych matičných odborov boli založené v nasledujúcom roku. V prvom roku vznikli odbory v Padine, Kysáči, Aradáči, Hložanoch, Novom Sade a Kovačici. Medzi tými agilnými trinástimi slovenskými prostrediami, ktoré sa matične zorganizovali v roku 1991, boli aj begečskí matičiari. Ustanovujúce zhromaždenie MOMS Begeč bolo 28. 4. 1991. Ďalších desať miestnych matičných odborov MSJ, resp. Matice slovenskej v Srbsku (MSS) boli založené postupne do roku 2004. Značný počet z týchto miestnych matičných odborov rozvinul rôznorodú činnosť a pracuje nepretržite od svojho založenia dodnes. Begečskí matičiari časom ochabli v činnosti, no po čase nečinnosti znovu sa vzchopili. V nedeľu, na Michala, obnovili svoju činnosť.
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)