Rozprávka „Škaredé káčatko" od Hansa Christiana Andersena rozpráva príbeh o labuti, ktorého chceli vylúčiť z rodiny z dôvodu jeho vnímanej neatraktívnosti. Na svoju radosť (a na prekvapenie ostatných) dospieva v pôvabnú labuť, najkrajšieho vtáka zo všetkých. Jeden pár týchto krásnych vtákov už niekoľko rokov hniezdi na kulpínskom kanáli. V týchto dňoch je ich krása vo výraznom kontraste s kanálovou znečistenou vodou. Pravidelné, každoročné letné znečistenie kanála sa nám, žiaľ, každoročne „vracia" a kanál sa stále viac „stráca" v húštine vodnej zelene.
Poľnohospodár Ján Sokol, ktorý spolu so strojným zámočníkom Martinom Paluškom tvorí zakladateľskú dvojicu kovačickej insity, na prvej samostatnej práci vo farbách – pastele predstavil futbalové ihrisko s brankárom a hráčmi v pestrých dresoch. O tom svedčia aj slová maliara Sokola, ktoré zaznamenal publicista Milivoje Mihajlović pre knihu Sedliaci maliari z Kovačice (vydavateľ Dom kultúry v Kovačici, 1962). Jedným z autorov, ktorý sa na svojich plátnach v minulosti dotýkal športovej tematiky, je i Ján Kňazovic (1925 – 1985). V prvej knihe, ktorá hovorí o tzv. Kovačickej skupine insity Juhoslávia – umenie naivných (Jugoslavija – umetnost naivnih, vydavateľ PIZ Jugoslavija, Belehrad 1959) autora Ota Bihaljiho – Merina sa medzi prácami nachádza i čierno-biela reprodukcia Kňazovicovej olejomaľby z roku 1957 Na futbalovom ihrisku.
Rodina Sandićovcov z Kovačice, ktorú tvoria rodičia Dragan a Biljana a ich tri dcéry Iskra, Sofija a Teodora, sa vydala na nezabudnuteľné dobrodružstvo. Ich cieľom je prejsť na bicykloch zo Srbska do Švédska, konkrétne do Göteborgu. Tento ambiciózny plán zahŕňa zvládnuť 2500 kilometrov za 70 dní, pričom denne treba prejsť približne 36 kilometrov. Rodina odštartovala svoju cestu 28. júna z Kovačice. Doteraz prešli približne 500 kilometrov a za sebou majú už množstvo nezabudnuteľných zážitkov. Dňa 5. júla dorazili do Budapešti po prejdení 330 kilometrov, kde boli srdečne prijatí srbskou strednou školou Nikolu Teslu. Na 12. deň svojej cesty dorazili na Slovensko. Hneď po príchode sa im pritrafil problém s prasknutou pneumatikou, no dobrí ľudia z okolia im ochotne pomohli opraviť bicykel a ponúkli im aj prístrešok. Biljana si túto skúsenosť zaznamenala do svojho denníka: „12. deň – dobrí ľudia sú všade okolo nás." Dragan tiež vyjadril svoje dojmy: „Ľudia moji, nedokážem opísať, aký som dojatý takýmto gestom. To je niečo, čo je zmyslom života, čo nájdeme, keď potrebujeme druhých, a že ostatní nájdu nás, keď ich potrebujeme." Na 15. deň ich cesty ich v Dunajskej Lužnej srdečne prijala kovačická rodina Bolerácová. Dnes, na 16. deň, pokračujú vo svojom dobrodružstve s ešte väčším odhodlaním.
Ivan Majera sa narodil 13. júla 1924 v Báčskom Petrovci. Zapísal sa do dejín nášho novinárstva a divadelníctva, ale aj ako účastník XIV. Vojvodinskej údernej slovenskej brigády (VÚSB), či podporovateľ petrovského futbalu. Po oslobodení Petrovca v 2. sv. vojne, hneď v druhý deň oslobodenia, teda 16. októbra 1944, pod vedením Ivana Majeru sa začalo s prípravami prvého vydania novín Hlas ľudu. Noviny vyšli už o tri dni, teda 19. októbra. V redakcii boli Dr. Andrej Sirácky, Pavel Sabo – Bohuš, Štefan Ferko a Andrej Kopčok. Keďže však boje za oslobodenie krajiny ešte stále prebiehali, nedal sa učičíkať pozíciou hlavného a zodpovedného redaktora novovzniknutých novín – už v novembri sa prihlásil do XIV. VÚSB. Spolu s vojenským výcvikom príslušníkov uvedenej brigády pod jeho dozorom sa rozvíjala i kultúrno-osvetová práca. Koncom decembra 1944 formované bolo propagandistické oddelenie. Práca oddelenia, ktoré malo 25 členov, prebiehala prostredníctvom štyroch sektorov: politický, kultúrno-osvetový, technický a sektor pre tlač. V čele oddelenia bol Ivan Majera. Paralelne s touto prácou končil aj strednú školu a maturoval na petrovskom gymnáziu v šk. r. 1944/1945.
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí v spolupráci s Folklórnymi slávnosťami pod Poľanou v Detve pozýva verejnosť na 9. ročník Krajanského dvora a 49. Krajanskú nedeľu, ktoré sa uskutočnia od 12. do 14. júla 2024. Tieto podujatia, súčasť tradičných detvianskych slávností, ponúknu návštevníkom možnosť ochutnať a spoznať slovenské tradičné výrobky a kultúru krajanov z celého sveta. 9. Krajanský dvor prinesie tradičné slovenské jedlá, ktoré pripravia zahraniční Slováci z Maďarska, Rumunska, Poľska a Srbska. Návštevníci sa môžu tešiť na špeciality ako kvasienky, nadlacký tarhoňový paprikáš, krempašskú praženicu s bôčkom, či pivnické pljeskavice. Súčasťou dvora bude aj bohatý kultúrny program s hudbou a tancom. 49. Krajanská nedeľa bude vrcholom podujatia, kde sa predstavia tanečné kolektívy, spevácke skupiny a muzikanti z USA, Veľkej Británie, Chorvátska, Česka, Rumunska, Maďarska, Švajčiarska a Srbska. Toto podujatie, ktoré sa koná od roku 1974, slúži na posilňovanie vzájomných vzťahov medzi krajanmi a ich materskou krajinou.
Ústredné programy Slovenských národných slávností 2024 budú prebiehať v dňoch 9. až 11. augusta. Avšak, viaceré podujatia sa uskutočnia v ústrety slávností. Už v sobotu 20. júla o 10:00 sa v parku muzeálneho komplexu v Kulpíne začne Slovenský výtvarný tábor a tiež v rovnaký deň, taktiež o 10:00 na ihriskách FK Kriváňa v Selenči bude prebiehať Turnaj v malom futbale o putovný pohár Veľvyslanectva Slovenskej republiky. V nedeľu 21. júla o 10:00 na rybárskej chate v Kulpíne budú súťažiť šachisti a v sobotu a nedeľu 27. - 28. júla sa uskutočnia 25. Predslávnosťové dni v Kulpíne – tortiáda, kultúrno-umelecký program a športové aktivity .
V nedeľu podvečer 7. júla sa v chráme Božom v Báčskom Petrovci uskutočnil Cyrilo-metodský večierok, ktorý každoročne organizuje miestny cirkevný zbor v spolupráci s Miestnym odborom Matice slovenskej Petrovec. Podujatie, venované sviatku svätých Cyrila a Metoda a Majstra Jána Husa, sa konalo už po 25. krát. Cyril a Metod, významní slovanskí vierozvestci, sú v kalendári zapísaní na 5. júla, a Majster Ján Hus na 6. júla. Ján Vida, farár báčskopetrovského cirkevného zboru, zdôraznil, že príchod Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu priniesol zrozumiteľné slovo Božie pre ľud, čo je podstata tohto sviatku. Pripomínanie týchto sviatkov je príležitosťou na zamyslenie sa nad významom viery a dedičstva, ktoré nám títo veľkí ľudia zanechali. "Sviatok Majstra Jána Husa je sviatkom, keď si pri spievaní piesne 'Smieť žiť pre Krista, pre Neho mrieť' uvedomujeme, čo znamená obetovať svoj život pre vieru v Trojjediného Pána Boha. Boli by sme dnes odhodlaní ísť na smrť pre vieru?" pýtal sa velebný pán farár Ján Vida. Tieto otázky nás vedú k hľadaniu pravdy, ktorá posilňuje našu vieru a slúži ako svedectvo pre budúce pokolenia.
Milan Gržan z Kulpína prežil väčšinu svojho života ako pekár pracujúci v nočných zmenách. Jeho organizmus si zvykol na nočný režim, a tak aj teraz, keď je na dôchodku, má problémy so spánkom. Okrem toho ho trápia aj zdravotné ťažkosti, ktoré mu rušia pokojné noci. Keď sen neprichádza, Milan si berie udice a odchádza na neďaleký DTD (Dunaj-Tisa-Dunaj) kanál. Tam, v tichu rána a pri pokojnej hladine vody, celé hodiny sedí a čaká na svoju rybku. Ak žiadna nepripláva, nevadí, veď už mnohé ulovené ryby odkvačil z udice a hodil späť do vody. Tak ako rybačka, pre neho je vlastne rovnako dôležitý ten ranný pokoj. Časom sa rybolov stal jeho vášňou a zároveň útechou v tichých nočných hodinách. A potom už, ako každý vášnivý rybár, aj Milan začal snívať sen o veľkom úlovku. Snil o tom, že jedného dňa uloví rybu, o ktorej bude môcť rozprávať ešte dlho. A v toto dnešné nedeľné ráno sa mu sen splnil.
„Slováci v zahraničí predstavujú dôležitú súčasť Slovenskej republiky, o ktorú sa musíme rovnako zaujímať, starať a podporovať jej národné povedomie pre vzájomný prospech," - zdôraznil pri príležitosti 5. júla, pamätného Dňa Slovákov žijúcich v zahraničí minister Juraj Blanár. Šéf slovenskej diplomacie ďalej dodal: „Slováci ani ďaleko od domova nezabúdajú na svoje korene. Šíria dobré meno našej vlasti a sú neoddeliteľnou súčasťou diplomacie, keďže dokážu pozitívne prispievať a obohacovať naše vzájomné vzťahy s krajinou, v ktorej žijú." Štátnu politiku starostlivosti o slovenských krajanov vytvára a vykonáva od roku 2006 Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) v pôsobnosti rezortu zahraničných vecí. V roku 2024 úrad podporil projekty zamerané na skvalitnenie života Slovákov v zahraničí v sume takmer 1,8 milióna eur. V starostlivosti o zahraničných Slovákov ÚSŽZ aj tohto roku usporiadal tradičné oslavy pamätného Dňa Slovákov žijúcich v zahraničí, ktoré aj tento rok prebiehali 5. júla v bratislavskom Sade Janka Kráľa.
Ďalšia krásna a nezabudnuteľná cesta dokazuje, že je FK Kulpín klub, ktorý sa v minulých rokoch seriózne venoval predovšetkým rozvoju detí. A tak si malí hráči tohto klubu, spolu s dnes už exprezidentom Nenadom Zamfirovićom, v týchto dňoch užili hlavné mesto Rakúska. Úsmevy im neschádzali z tvárí, spoznali toto krásne mesto, videli veľa rozmanitosti, zmiešané národy, inú kultúru... Najsilnejší dojem na nich urobil jeden z najväčších a najkrajších luna parkov vo svete: „Prater". Boli z neho oduševnení, prešťastní, plní adrenalínu a pozitívneho strachu, ktorý svojou odvahou predsa zlomili, čo je dôležité pre ich budúcu športovú kariéru. Deti si tento výlet plne zaslúžili, keďže vyhrali dva roky po sebe ligu a pohár.
Ako trojnásobný víťaz detského folklórneho festivalu Zlatá brána v Kysáči, 33-členný folklórny súbor Vločka Základnej školy Mladých pokolení z Kovačice sa zúčastnil na XXV. Južnoslovenských detských a mládežníckych folklórnych slávnostiach v Dulovciach. Malí kovačickí folkloristi nás dôstojne reprezentovali, keďže majú za sebou ešte jeden veľký úspech – obsadili prvé miesto v kategórii nižších ročníkov na republikovej folklórnej prehliadke v Arandjelovci. Vločku nacvičuje choreografka Zuzana Petríková, ktorej pomáha kolegyňa Vierka Valovcová. Tanečníkov v Dulovciach sprevádzal 5-členný školský orchester pod vedením učiteľa hudobnej výchovy Jána Dišpitera.
Prví osadníci súčasného Kulpína si plne uvedomovali potrebu vzdelávania. Na dnešnej lokalite osadu Kulpín založili v roku 1745 a o 9 rokov neskôr, po tom ako si vybudovali vlastné príbytky, sa rozhodli založiť školu. Keďže väčšinu obyvateľstva tvorili Srbi, bola to najprv Srbská pravoslávna základná škola, ktorá bola založená v roku 1754. Založila ju srbská pravoslávna obec (parohija)a bratia Stratimirovićovci bezpochyby v tom odohrali veľkú úlohu. V novozaloženej škole vyučovanie malo cirkevný ráz a bolo na dosť nízkej úrovni. Všetky knihy, z ktorých sa učilo, boli dovezené z Ruska (šlabikár novgorodského archiepiskopa Teofana Prokopoviča) a opätovne tlačené v Benátkach, lebo ich rozmnožovanie na území Rakúska bolo zakázané. Vyučovanie muselo byť na nízkej úrovni, lebo v srbskom národe ani neexistovali inštitúcie pre prípravu budúcich učiteľov. Slovenská škola bola založená 35 rokov po srbskej cirkevnej škole.
Prvý zomrel Ivan Slavka, v októbri 1927. O tri mesiace sa na večný odpočinok pobral ďalší spolužiak Ivan Klobušický. O ďalšie tri mesiace Ján Lovás. Zuzana Sirácká Piktorová sa dožila 30 rokov. Štefan Sýkora sa z tejto časnosti vytratil keď mal 33 rokov. Martin Piktor sa za manželkou do večnosti pobral keď mal 38 rokov. Boli žiakmi tej prvej generácie petrovského gymnázia – do školy sa zapísali v roku 1919. Do spoločného príbehu ich spojili nielen rovnaké školské lavice, ale aj tragický osud: traja zomreli krátko pred maturitou, alebo tesne po nej a aj ďalší traja si zo života tiež veľa neužili. V príprave je kniha o týchto, ale aj ďalšej stovke osudov žiakov a profesorov petrovského gymnázia.
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí pozýva verejnosť na tradičné oslavy pamätného Dňa Slovákov žijúcich v zahraničí, ktoré sa aj tento rok uskutočnia v bratislavskom Sade Janka Kráľa v piatok 5. júla 2024. Okrem štátnych predstaviteľov a predstaviteľov úradu sa ceremónie slávnostného kladenia kvetov zúčastnia aj zahraniční Slováci z celého sveta. Slávnostná ceremónia kladenia kvetov k základnému kameňu Pamätníka slovenského vysťahovalectva sa uskutoční 5. júla 2024 od 10:00 v centre Sadu Janka Kráľa v mestskej časti Petržalka.
Končil sa školský rok 1923 – 1924, ktorý petrovskému gymnáziu priniesol významné zmeny. Ministerstvo osvety Juhoslávie začalo vymenúvať riaditeľov a tak sa v Petrovci, až do prvých dní okupácie v apríli 1941, vystriedalo desať riaditeľov Srbov. Väčšina z nich bola iba formálne vymenovaná, niektorí boli už po uplynutí niekoľkých dní vymenovaní na rôzne funkcie do iných prostredí, takže na Gymnáziu ani nestačili pôsobiť. Prvým bol Vuk Puljević (1923 – 1924), ktorý z Petrovca odišiel v máji 1924 a tak záver jedného školského roku a počiatok ďalšieho prebiehal bez riaditeľa. A práve aj ten blížiaci sa školský rok 1924/1925 prinášal ďalšie zmeny. Úrady urobili ďalší pokus o zabrzdenie sľubného vývoja petrovského gymnázia: zatvorili šiestu triedu a žiaci, ktorí chceli v školení pokračovať, museli prejsť do Nového Sadu.
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)