Kulpín sa nachádza vo Vojvodine (severná časť Srbska), v Južno-báčskom obvode, v obci Báčsky Petrovec. Rozprestiera sa na rozlohe 36,4 km². Najstarší písaný dokument o Kulpíne datuje z 28. februára 1345. Obyvatelia tohto Kulpína žili v zemľankách a zaoberali sa dobytkárstvom, lovom a rybolovom. Lokalita mesta sa viackrát menila:„Klisa" , „Viničky", „Peskara" – a to vždy pri novom osídľovaní. Kulpín bol viac ráz spustošený Turkami a raz aj tatárskymi hordami. Štefan Kvas (13. augusta 1870 v Aszód v Maďarsku – 7. marca 1929 Vojlovica) bol významným kultúrnym a osvetovým pracovníkom. V Kulpíne pôsobil ako učiteľ v rokoch 1891 – 1925. Spísal kratšie dejiny Kulpína pod názvom Dejiny Kulpína. Dľa svojich zápisiek: Štefan Kvas, učiteľ, kde uvádza:
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vypisuje 14. ročník fotosúbehu, ktorého témou sú dobové fotografie znázorňujúce športový život vojvodinských Slovákov v minulosti. Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov každoročne vypisuje fotokonkurz zameraný na podporu zberateľov archívneho materiálu a starých autentických fotografií z našej minulosti, čím chce podnietiť záujem príslušníkov našej menšiny o kultúru a dejiny vojvodinských Slovákov a tým prispieť ich zachovaniu a prezentácii. Na konkurz treba zasielať dobové fotografie znázorňujúce všetko, čo súvisí so športovou tematikou: začiatky organizovaného športového života vojvodinských Slovákov, sokolské zlety, športové kluby, fotografie zápasov, súťažení, športovcov, športových areálov, nácvikov a pod.
Pred 259 rokmi 14. apríla 1765 v Hornom Jesene sa narodil v poradí druhý kysáčsky evanjelický farár František Jesenský. V Kysáči pôsobil v rokoch 1793 – 1805, do svojej smrti. Šesť rokov predtým, 24. apríla 1799, teda v dnešný deň, na Juraja, pred 225 rokmi sa mu v Kysáči narodil syn Juraj, ktorý sa neskôr stal štvrtým kysáčskym farárom. Juraj Jesenský, - syn Františka, bol kysáčskym farárom 37 rokov, tiež do svojej smrti. Školil sa v Mesebereni a v Bratislave. Dva roky pracoval ako učiteľ v Novom Vrbase. V roku 1826 bol farárom v Kucure. Odtiaľ sa r. 1827 dostal do Kysáča. Určitý čas zastával úrad zástupcu seniora. Táto funkcia v tom čase bola neoficiálna, len titul. Zomrel 3. februára 1864 v 65. roku života.
V tomto roku zaznamenávame 23. apríla okrúhle jubilujem až trom našim významným osobnostiam. Dvaja z nich sa narodili v rovnaký deň, v rovnakom roku a v rovnakom meste: 23. apríla 1944 v Báčskom Petrovci sa narodili Vladimír Dorča, známy slovenský vojvodinský novinár, humorista a reportér a tiež Ivan Križan, známy slovenský vojvodinský akademický maliar. Žiaľ, Vladimír Dorča už 19 rokov cestuje a reportáže tvorí iba ak z nejakých nebeských potuliek. Ivan Križan pred niekoľkými rokmi do večnosti vyprevadil najprv syna a potom aj manželku, čo trpko poznačilo jeho samotu. Mediálne už raz bol umrel, keď sa v roku 2017 rozchýrila správa o jeho smrti, a túto nepreverenú a nepravdivú informáciu preniesli aj niektoré naše médiá. On sa však iba niekam zatúlal. Po niekoľkoročných pozemských bezcieľnych potulkách určitú náhradu pocitu domova prednedávnom našiel v domove pre seniorov v Báčskej Palanke, kde sa vyše roka nachádza a kde mu poskytujú aj potrebnú lekársku starostlivosť. Viera Benková, naša známa poetka, prozaička, spisovateľka pre deti a novinárka, sa 23. apríla dožíva 85. narodenín, no zdravú životnú filozofiu si stále zachováva a tak, v takom duchu, seba k narodeninám častovala kúpou elektrickej trojkolky pre seniorov. K narodeninám ju častovali aj jej priatelia a ctitelia. V ústrety spisovateľkinmu jubilea včera večer sme si s ňou štrngli v Spolku petrovských žien. Petrovské ženy jej pripravili krásnu narodeninovú oslavu s príležitostným programom.
Evanjelická verejnosť SEAVC v Srbsku sa dnes, 22. apríla 2024 rozlúčila na petrovskom cintoríne s presbyterom petrovského cirkevného zboru a bývalým synodálnym právnym zástupcom a dozorcom SEAVC v Srbsku, Mr. Pavlom Lomianskym. Narodil sa 14. decembra 1941 v Hložanoch, rodičom – otcovi Ondrejovi Lomianskemu a matke Kataríne Hataľovej. Do manželstva vstúpil v roku 1966 so Zuzanou Čapeľovou. Do života cirkvi sa dostál vďaka, teraz už emeritnému dôstojnému pánovi biskupovi, vtedy petrovskému farárovi Mgr. Samuelovi Vrbovskému, ktorý ho 21. januára 1991 pokrstil a konfirmoval.
Za prítomnosti hráčov a početných hostí sa v sobotu 20. apríla uskutočnilo výročné zhromaždenie Volejbalového klubu Kulpín. Prítomní boli aj donori, priatelia klubu, zástupcovia Volejbalového zväzu Srbska a Volejbalového zväzu Vojvodiny, médiá, ako aj volejbalisti všetkých súťažných celkov: seniori, kadeti, pionieri, seniorky, kadetky, pionierky. Zhromaždenie otvoril predseda klubu Todor Radanov, ktorý najprv pozdravil všetkých prítomných a poďakoval sa im, že pozvanie prijali. Potom vysvetlil, prečo bola pre nich minulá sezóna jednou z najúspešnejších. V.K. Kulpín vyhral totiž Pohár Vojvodiny a získal trofej po siedmich víťazstvách, keď zdolali aj dva prvoligové tímy. V Pohári Srbska odohrali historický zápas proti slávnemu belehradskému klubu Červená hviezda, čo doteraz v žiadnom športe nedokázal žiaden celok z Báčskopetrovskej obce. Aj keď ten zápas prehrali, dôstojne reprezentovali obec, nevzdávali sa a počas celého zápasu kládli silný odpor. V prvej časti šampionátu dosiahli všetky víťazstvá a bolo ich jedenásť.
Divadlo je miesto, kde môžeme vypustiť svoje emócie a naplniť svoje srdce. Tak divadlo vnímal Anton Pavlovič Čechov a tak ho asi chápal aj Ján Mega. Od mladi žil s divadlom a v divadle. Predstavenia sledoval z hľadiska, javiska alebo zo zákulisia. Bol v početných divadelných tímoch profesionálneho Slovenského vojvodinského divadla a bol aj dlhoročným členom petrovského ochotníckeho VHV divadla. "Dnes nás navždy opustil náš vzácny člen divadla, na ktorého nikdy nezabudneme a budeme vždy s láskou spomínať. Ján Mega dal obrovskému počtu predstavení vizuálny život a podobu, bol neodmysliteľným členom výkonného výboru a technik, bez ktorého si nevieme predstaviť mnohé predstavenia," – na sociálnej sieti to zverejnilo Divadlo VHV z Báčskeho Petrovca.
O nositeľoch tohto ocenenia rozhodla sedemčlenná porota, vymenovaná zriaďovateľmi Ceny Pro Cultura Slovaca, ktorá sa stretla dňa 15. marca 2024 v Nadlaku a posúdila tohtoročné nominácie. Po prerokovaní nominácií porota sa rozhodla, že udelí dva pamätné listy a tohto roku výnimočne aj tri Ceny Pro Cultura Slovaca. Pamätný list Pro Cultura Slovaca 2024 za prínos v oblasti tvorby a realizácie významných kultúrnych podujatí získala Zdenka Obšustová z Padiny, knihovníčka, etnologička a kultúrna pracovníčka a ďalší pamätný list Pro Cultura Slovaca 2024, tentokrát za prínos v oblasti audiovizuálnej tvorby, dostal Jozef Maďar z Báčskeho Petrovca, kameraman vo výslužbe. Cenu Pro Cultura Slovaca 2024 za prínos v oblasti divadelného umenia a umeleckého prednesu a za prínos v oblasti tvorby a realizácie významných kultúrnych podujatí získal Staropazovčan Alexander Bako. Cenu Pro Cultura Slovaca 2024 za prínos v oblasti hudobného umenia získal Ján Nemček z Kovačice a Cenu Pro Cultura Slovaca 2024 za prínos v oblasti hudobného umenia získal aj Mládežnícky dychový orchester zo Slovenského Komlóša.
Vo veku nedožitých 63. narodenín nečakane nás 18. apríla 2024 opustil Ján Hlaváč, technický redaktor našich novín, časopisov a knižných vydaní. Ján Hlaváč sa narodil 26. apríla 1961 v Báčskom Petrovci. Roku 1980 skončil Strednú umeleckú školu Bogdana Šuputa v Novom Sade a roku 1986 absolvoval Vyššiu pedagogickú školu v Belehrade – smery učiteľ výtvarnej kultúry a grafický redaktor. V rokoch 1986-1998 pracoval v oddelení prípravy pre tlač a neskôr ako technický redaktor knižných a časopiseckých vydaní AS Kultúra v Báčskom Petrovci. Ako technický redaktor Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu v Novom Sade pôsobil v rokoch 1998-2004. Potom nastúpil do tlačiarne Kultúra a od roku 2007 a do roku 2022 bol zamestnancom Slovenského vydavateľského centra ako šéfredaktor rodinného magazínu Rovina a grafický redaktor knižných a časopiseckých vydaní.
Krajanská kategória 32. ročníka celoslovenskej literárnej súťaže s medzinárodnou účasťou Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko už má svojich víťazov. Hlavnú cenu a maximálnych 100 bodov získali Adela Miriam Petrášová zo ZŠ Jána Čajaka z Báčskeho Petrovca a Simeon Pintír zo ZŠ 15. októbra z Pivnice. Ocenenou bola aj pedagogička petrovskej základnej školy Jarmila Pantelićová. Do súťaže sa zapojili žiaci a žiačky z Anglicka, Francúzska, Chorvátska, Maďarska, Nemecka, Rumunska, Srbska, Švédska a Ukrajiny s celkovým počtom 70 literárnych prác. Okrem účasti na slávnostnom vyhodnotení súťaže a odovzdávaní vecných cien v Nových Zámkoch, ktoré sa uskutoční 6.6.2024, sa žiacki výhercovia v tejto kategórii môžu tešiť na poznávací pobyt na Slovensku, ktorý organizuje Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.
Slovenská republika podporuje politiku rozširovania Európskej únie a je pripravená podporiť Srbsko nielen politicky, ale aj zdieľaním skúseností z vlastného integračného procesu. „Už roky sme na čele skupiny krajín, ktoré poukazujú na to, že Belehrad si zaslúži dôveryhodné pokračovanie prístupového procesu. Týmto spôsobom dávame regiónu motiváciu a víziu pre jeho ďalší rozvoj, posilnenie stability a ekonomickej prosperity, ktorú si títo obyvatelia zaslúžia,"- povedal minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Juraj Blanár, ktorý v pondelok 15. apríla prijal srbského veľvyslanca Aleksandra Nakića. Veľvyslanec A. Nakić vyjadril ochotu osobne prispieť k prehĺbeniu vzájomnej spolupráce vo všetkých oblastiach zdôrazňujúc, že jedným z hlavných cieľov jeho misie bude posilnenie hospodárskej spolupráce. Podotkol, že Srbsko oficiálne udelilo exequatur novému honorárnemu konzulovi Slovenska v Srbsku a v Báčskom Petrovci sa očakávame oficiálne otvorenie konzulátu. Minister Blanár sa poďakoval za postoj Srbska k slovenskej národnostnej menšine, ako aj za podporu kandidatúry insitného maliarstva z Kovačice do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.
V nedeľu 14. apríla 2024 v Pivnici uzavreli tohtoročné jubilejné 30. Dni Janka Čemana.
V rámci nich prebiehal 29. festival Divadelných inscenácií dolnozemských autorov DIDA, na ktorom sa predstavilo 10 divadelných predstavení a na záver, mimo konkurencie, si milovníci divadla mohli pozrieť aj jedenáste. Bohatý bol aj program sprievodných podujatí, bolo ich až päť, z čoho tri boli výstavy: 30 rokov Ochotníckeho divadla Janka Čemana, výstava plagátov účinkujúcich predstavení a výstava fotografií Anny Milecovej Fotografický portrét dediny Pivnica. Ďalšie dve sprievodné podujatia boli zamerané na tvorbu – bola to akcia Slovenského vydavateľského centra Vítanie jari s knihou a vyhodnotenie 7. ročníka literárnej súťaže „Píšeš? Píšem!". Termín tohtoročného festivalu sa trochu pozmenil z dôvodu osláv 30 rokov nepretržitej činnosti divadla Janka Čemana a toto jubileum oslávili hneď v prvý festivalový deň 10. apríla, kedy tieto divadelné hody aj štartovali.
V školskom roku 1926/1927 maturovala prvá generácia na gymnáziu v Petrovci. V nej bolo päť dievčat. Boli to ťažké časy, zvlášť pre dievčatá, ktorým podľa zakorenených patriarchálnych názorov bolo miesto vedľa manžela a v kuchyni a v žiadnom prípade nemala sedieť v školskej lavici. Predsa, z najstaršieho tabla petrovského gymnázia, z vyvýšeného horného radu, hrdo sa na okoloidúcich díva päť slečien. V tvrdom boji o rovnoprávnosť vo vzdelávaní sa im podarilo vyhrať. Z tých prvých piatich maturantiek štyri ďalej pokračovali v školení a zakončili aj učiteľský kurz v Novom Sade a potom sa rozpŕchli do sveta. Tri sa odsťahovali na Slovensko, jedna do Chorvátska a jedna mladá zomrela. Najmladšia z dievčat bola Mária – Juliana (Maňa) Šišková narodená v roku 1909 v Selenči. Najstaršia bola Katarína Kaňová, narodená roku 1906 v Petrovci a o rok mladšia Juliana Párnická sa narodila v roku 1907 v Iloku. Všetky tri zakončili učiteľský kurz v Novom Sade a všetky tri sa odsťahovali do ČSSR. Zuzana Štrbová narodená 11. marca 1908 v Petrovci odišla do Rijeky, kým Zuzana Sirácká, tiež narodená roku 1908 v Petrovci, zakončila učiteľský kurz v Novom Sade, no, zo života si veľmi málo užila – zomrela tridsaťročná.
8. apríla sme si pripomenuli Medzinárodný dňa Rómov. Rómovia, príslušníci antropologickej (etnickej) skupiny indického pôvodu, sú rozptýlení po svete a sčasti dodnes vedú potulný život. Na pomenovanie a pôvod tejto etnickej skupiny sa širšie zameriava Ján Kulík z Austrálie. Podľa neho v Európe je ustálené pomenovanie cigán, cigáň, nem. Zigeuner, tal. Zingar, fr Tsiganes atď. kým v krajinách kde sa hovorí po anglicky, používa sa gipsy, gypsy, kde sa naráža na Egypťan.
Pred storočím, 6. apríla 1924, sa narodila Anna Pixiadesová, výtvarníčka, výtvarná pedagogička, ilustrátorka, jedna z najpoprednejších a najvýznamnejších slovenských vojvodinských profesionálnych výtvarníkov. Svojím moderným výtvarným prejavom na menej frekventovaných materiáloch (smalt, sklo, tapisérie a i.) si vybudovala významné miesto v dejinách umenia nielen vojvodinských Slovákov, ale aj celého Srbska. Prvú samostatnú výstavu jej usporiadali v roku 1956 v Národnom múzeu v Petrovci. Výstava bola sprístupnená od 1. do 31. mája a na nej sa Petrovčanom predstavila obrazmi a grafikami výtvarného a aplikovaného umenia.
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)