Domovská

Dulový syr, kitnikez

Kitnikez je tradičná vojvodinská lahôdka, vlastne dulový želé, ktorá bola kedysi veľmi obľúbená, no časom upadla do zabudnutia. Základnými zložkami kitnikezu sú duly, cukor a citrón, pričom možno pridať škoricu a nasekané orechy, ktoré dodajú chrumkavosť a bohatšiu chuť. Ak chcete túto nostalgickú sladkosť, túto opravdivú maškrtu vyskúšať, môžete si ju jednoducho pripraviť doma a uložiť na suché miesto, vydrží aj niekoľko mesiacov. Recept Dulový syr chádzame aj v našej známej kuchárskej knihe Ľudmily Dankovej.

Recept je uvedený nižšie.

 

Kitnikez (Foto: mojnovisad.com)

 

Kitnikez (Foto: mojnovisad.com)

 

Dulový syr, kitnikez

 

Na jeho prípravu potrebujeme: duly, cukor, vodu, mletú škoricu, 1 citrón.
Pracovný postup: Duly rozkrojíme, jadro vykrojíme, nakrájame na kocky, dáme do nádoby, zalejeme trochou vody a uvaríme do mäkka. Nevaríme sprudka, aby nepopukali a nenasiakli vodou. Uvarené pretrieme cez paradajkové alebo ovocné sito a odvážime. Koľko vážia pretrené duly, toľko si odvážime i cukru. Cukor dáme do nádoby prevariť s trochou vody, potom pridáme duly a šťavu z jedného citróna. Masu varíme za stáleho miešani do zhustnutia. Formy, do ktorých dávame syr, opláchneme studenou vodou. Keď syr zhustne, vyberieme ho z foriem, dáme na porcelánovú misu osušiť, potom ho zabalíme do celofánu a uložíme na suché a chladné miesto.

V našej rodine sa uvarený dulový syr varil podobne ako lekvár, teda až kým nezískal krásanu lesklú farbu. Uvarený sa lieval do koláčovej formy na srnčí chrbát. Osobitnou maškrtou boli aj vafly (plásty, oblatne) s dulovým syrom. Na to sme použili dve plásty, na dolnú sa postupne dával vychladnutý dulový syr a keď jeho hrúbka dosiahla asi 1,5 – 2 cm prikryl sa druhou plástou a obozretne stlačil.

Podával sa pri slávnostných príležitostiach.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

Náhodný obrázok

slovenske insitne umenie zo srbska

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus