Domovská

Staviteľ i rodoľub Michal Milan Harminc

Michal Milan Harminc (7. 10. 1869 Kulpín, Juhoslávia – 5. 8. 1964 Bratislava) sa narodil v dnešný deň pred 155 rokmi v Kulpíne. Zomrel pred 60 rokmi v Bratislave. Bol najaktívnejší slovenský architekt, priekopník slovenskej modernej architektúry. Za sebou zanechal impozantných takmer 300 realizovaných diel rôznych typologických druhov na území bývalého Rakúsko-Uhorska, neskôr Slovenska v rámci vtedajšieho Československa, či na pôde nástupníckych štátov – v Maďarsku, v Srbsku, v Rumunsku, no i na Ukrajine. Stavby vznikali v rokoch 1887 – 1951 a právom Harminca zaradili k najproduktívnejším architektom nielen na Slovensku, ale aj v širšom európskom priestore. Michal Milan Harminc sa narodil v rodine tesárskeho majstra a staviteľa Pavla Harminca. Ľudovú školu Michal navštevoval v rodnom Kulpíne v rokoch 1875 – 1881 a pokračoval v nemeckej škole v neďalekom Buľkesi (dnes Maglić) v rokoch 1881 – 1882. V Novom Sade absolvoval nemeckú obchodnú školu a po kratšej praxi u otca odchádza do Pešti, kde sa začala jeho staviteľská dráha.

 

Sanatórium v Novom Smokovci v Tatrách (Foto: Slovenský staviteľ, úradný orgán Spoločenstva staviteľov pre Slovensko v Bratislave UKB, ročník 2, číslo 1, január 1932)

 

Sanatórium v Novom Smokovci v Tatrách (Foto: Slovenský staviteľ, úradný orgán Spoločenstva staviteľov pre Slovensko v Bratislave UKB, ročník 2, číslo 1, január 1932)

 

Časopis Slovenský staviteľ, úradný orgán Spoločenstva staviteľov pre Slovensko v Bratislave UKB, číslo11-12, ročník 1939

 

Časopis Slovenský staviteľ, úradný orgán Spoločenstva staviteľov pre Slovensko v Bratislave UKB, číslo11-12, ročník 1939

 

V časopise Slovenský staviteľ v dvojčísle 11-12, ročník 1939, pri príležitosti sedemdesiatin Michala Milana Harminca, Harmincov dlhoročný priateľ A. Štefánek napísal text s titulkom Staviteľ i rodoľub:

„Milan Harminc sa dožíva svojej sedemdesiatky v plnom zdraví a činnosti. Nedokonal ešte svoje životné dielo a zo srdca mu všetci prajeme, aby ešte aspoň polsta kostolov vystaval na Slovensku, aby vôbec nebol nikdy odkázaný na objednávky štátne a dozor a kritiku Verejných prác.

Jednako mám za to, že prišiel čas, keď i dielo a dobré skutky starého už Harminca treba dovedna opísať a hodnotiť. Milan Harminc sa zaslúžil za národ. I najväčší jeho odporca musí uznať, že ako národovec kráčal vždy cestou rovnou, podporoval každý národný podnik, bol mecénom študentov, redaktorov slovenských i mladých nastávajúcich politikov, že jeho pohostiný dom bol hocikedy otvorený pre slovenských pútnikov, ktorí pred svetovou vojnou hojne navštevovali Budapešť. Zvlášť treba vydvihnúť jeho záujem o rodiacu sa žurnalistiku slovenskú na začiatku tohto storočia.

Hodžov malý slovenský Denník, Slovenský týždenník, Slovenský denník, Slovenská zástava, Slovenský obzor, potom kalendáre a iné časopisy a literárne podniky maly v Harmincovi ochotného podporovateľa a rozširovateľa. Milan Harminc bol totiž staviteľom celého Slovenska a Dolnej zeme. Bol večne na cestách a mal príležitostí viac stýkať sa s ľudom, šíriť slovenskú myšlienku a časopisy než ktokoľvek iný ... Pravda, bezprostredne pred svetovou vojnou stal sa i „Harminc" nebezpečným panslávom, čo vzbudilo v maďarských kruhoch nemalú senzáciu...

Milan Harmine bol a je typickým predstaviteľom určitého druhu slovenskej roduvernej inteligencie. Dobrosrdečný, úprimný, otvorený, pohostiný, radodajný, až ľahkomyseľný, veselý optimista, ktorý sa nedíval na slovenskú otázku kritickým okom a cez teleskop svetového hľadiska. Jemu stačilo, že videl, ako sa slovenská societa vzmáha, ako ľud sa učí čítať a milovať svoje, ako sa šíri jeho rozhľad slovanský, ako sa o nás začína svet zaujímať. Nerád filozofoval a politizoval.

Díval sa na svet prostým okom úprimného patriota a obchodníka. Samozrejme, že sa dostával často do konfliktu so svojimi konkurentmi i s úradmi! Často sa mu krivdilo, ale na druhej strane treba uvážiť i jeho príliš subjektivistické náhľady a požiadavky.

Ako predseda bratislavského Zemedelského muzea a neskoršie všetkých zemedelských muzeí v bývalej republike mal som príležitosť pracovať niekoľko rokov s Harmincom. On sa stal projektantom stavby Zemedelského muzea. Je to jedno z najväčších diel staviteľských, pokiaľ viem, a okrasou hlavného mesta Slovenska. Moderní architekti mali proti tejto stavbe po stránke architektonickej rozličné námietky, ale tak sa mi zdá, že plány architekta Janáka, keby boly svojho času prešly v súťaži, reprezentovaly by dnes snáď len sutiny na dunajskom brehu... Len solídnosti a možno povedať i trocha naddimenzii Harmincovho stavania možno ďakovať, že sa stavba na pohyblivom základe podarila. Harmine stavia solídne, To musím z vlastnej skúsenosti potvrdiť.

Viac než 40-ročné priateľstvo viaže mňa k tomuto mužovi a jeho rodine. Bola by to pekná kniha, keby som mohol čo priam len úryvkovite napísať všetko, čo som s veselým Milanom zažil v Budapešti, vo Viedni, v Bratislave, v Tatrách atď. Avšak tým by som sa stal chvaliteľom starých čias – laudator temporis acti. (A. Štefánek)."

V Kulpíne M.M. Harminc po sebe nezanechal žiadnu architektonickú stopu. V Petrovci však urobil rekonštrukciu kostolnej veže s osádzaním zvonov, v Novom Sade ikonostas Kapitulárneho pravoslávneho chrámu, vo Vršci projekt rezidencie srbského pravoslávneho patriarchu, v Kovačici vežu kostola, v Aradáči v rokoch 1907 – 1908 prestaval pôvodný kostol z roku 1836...

Bol jedným z najaktívnejších slovenských architektov. Patril k tzv. „prvej generácii slovenských architektov". Ako projektant a staviteľ bol činný až 65 rokov. Zomrel roku 1964 ako 95-ročný aktívny muž – staviteľ, ktorý preslávil aj naše prostredie, odkiaľ pochádzal.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

Náhodný obrázok

slovenske insitne umenie zo srbska

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus