Domovská

Správa o celocirkevnom stretnutí OKŽ SEAVC v Srbsku

V sobotu 15. júna 2024 na Biskupskom úrade Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi (SEAVC) v Novom Sade, po päťročnej prestávke, znovu sa stretli predstaviteľky Oltárnych krúžkov žien (OKŽ) z takmer všetkých slovenských evanjelických zborov vo Vojvodine. Po úvodných príhovoroch d.p. Jaroslava Javorníka, biskupa SEAVC a Anny Petrovićovej, vedúcej Oltárnych krúžkov žien, nasledovala pracovná časť, o ktorej nás informovala jedna z účastníčok Zuzana Medveďová-Koruniaková, predstaviteľka Oltárneho krúžku žien z Báčskeho Petrovca.

 

Foto: Anna Bičiarová

 

Foto: Anna Bičiarová

 

Foto: Anna Bičiarová

 

Foto: Anna Bičiarová

 

„Správa o celocirkevnom stretnutí OKŽ SEAVC v Srbsku, ktoré bolo v sobotu 15. júna 2024 o 10.00 h na Biskupskom úrade v Novom Sade. Z OKŽ petrovského zboru sa zúčastnili: Anna Ponigerová, vedúca krúžku, Anna Balcová, Anna Stracinská a Z. M. Koruniaková, členky. Stretnutie viedla koordinátorka OKŽ Anna Petrovićová. Otvorila stretnutie a zaspievali sme si pieseň z ES 381. Prívetový text predniesla Ekatarina Preimanová, farárka CZ Vojlovica, podľa Listu Efezanom 4. kapitoly...

A.Petrovićová pripomenula, že ubehlo päť rokov od posledného organizovaného stretnutia OKŽ. Témou tohto stretnutia je Žena pred Bohom, žena v cirkvi.

Následne sa slova ujal dôstojný pán biskup Jaroslav Javorník a pomodlili sme sa. Konštatoval, že je prítomných 80 sestier a dvaja bratia. Hovoril o stretávaní sa OKŽ, medziiným spomenul Daruvárske Teplice, kde sa zúčastnili aj naše členky.

Nasledovala pieseň ES 352.

Potom pani farárka Zuzana Poničanová (CZ Laliť) predniesla príbeh o Zuzane, Zuzanách v apokryfoch – apokryfná Zuzana. Tranovského kancionál č. 638 tiež uvádza Zuzanu. Všetci dostali vytlačený text prvej a 12. strofy, ktoré sme si zaspievali. V pokračovaní spomenula, že Zuzana sa uvádza aj v Lukášovom evanjeliu. V súvise s ňou zdôraznila, že život nemusí mať najvyššiu hodnotu v živote, ako aj to, že stratiť život nemusí byť najväčšou stratou v živote. Najväčšou stratou je stratiť vieru v Pána Boha. Potom pani farárka Petrovićová rozprávala hodne o násilí nad ženami , ale aj opačne, hoci je to zriedkavejšie.

Nasledovala časť predstavovania OKŽ. Prihovárali sa väčšinou vedúce krúžkov týmto poradím: Jánošík, Padina, Nový Sad, Sta. rá Pazova, Hložany, Kovačica, Pivnica, Petrovec, Silbaš, Selenča, Laliť a z Erdevíka priniesla pozdravy zborová sestra, pretože nemajú krúžok, Báčska Palanka a sestry z Bieleho Blata a Hajdušice, kde tiež nemajú krúžok. Podobná situácia je aj s Aradáčom. Na stretnutí boli aj sestry z Kulpína, ale sa neprihovorili. Spolu 17 zborov.

Potom hovorila pani farárka Petrovićová a medziiným pripomenula, že hoci je v našej cirkvi málo mladých ľudí a čoraz viac zborov má ťažkosti v organizovaní OKŽ, vyslovila nádejnú myšlienku: „ Nebojte sa budúcnosti, Pán Boh je už tam."

Stretnutie sa ukončilo modlitbou. Nasledovalo pohostenie, o ktoré sa postaral dôstojný pán biskup Jaroslav Javorník, PhD., ktorý však pre povinnosti musel skôr odísť.

Pani farárka Petrovićová zaželala dobrú chuť k obedu a požehnané voľné rozhovory, ktoré trvali dobrú hodinu.

 

Zapisovala Zuzana Medveďová-Koruniaková

 

You have no rights to post comments

Náhodný obrázok

slovenske insitne umenie zo srbska

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus