Domovská

Pred storočím zmeny na petrovskom gymnáziu

Končil sa školský rok 1923 – 1924, ktorý petrovskému gymnáziu priniesol významné zmeny. Ministerstvo osvety Juhoslávie začalo vymenúvať riaditeľov a tak sa v Petrovci, až do prvých dní okupácie v apríli 1941, vystriedalo desať riaditeľov Srbov. Väčšina z nich bola iba formálne vymenovaná, niektorí boli už po uplynutí niekoľkých dní vymenovaní na rôzne funkcie do iných prostredí, takže na Gymnáziu ani nestačili pôsobiť. Prvým bol Vuk Puljević (1923 – 1924), ktorý z Petrovca odišiel v máji 1924 a tak záver jedného školského roku a počiatok ďalšieho prebiehal bez riaditeľa. A práve aj ten blížiaci sa školský rok 1924/1925 prinášal ďalšie zmeny. Úrady urobili ďalší pokus o zabrzdenie sľubného vývoja petrovského gymnázia: zatvorili šiestu triedu a žiaci, ktorí chceli v školení pokračovať, museli prejsť do Nového Sadu.

 

Pred storočím zmeny na petrovskom gymnáziu

 

Do Pamätnice 50 rokov slovenského gymnázia v Petrovci prof. MUDr. Jozef Šuster napísal, že v období príprav na založenie Slovenského gymnázia v Petrovci bola skupina verejných pracovníkov príslušníkov slovenskej národnosti v Juhoslávii, ktorá tvrdila, že v Petrovci niet predpokladov pre jeho úspešnú činnosť, a žiadala, aby bolo umiestnené v Novom Sade. Ukázalo sa, že história dala za pravdu tým, ktorí vynakladali úsilie, aby sa slovenské gymnázium založilo v Petrovci. V tom kontexte zdôrazňuje: „Tvrdím, že výsledky výuky v Petrovci neboli horšie ako v Novom Sade. Ukázalo sa to napríklad, keď v jeseni 1924 zrušili siedmu triedu v Petrovci a väčšia časť žiakov prešla z nej na gymnázium v Novom Sade. Je známe, že títo v novom prostredí a podmienkach obstáli dobre, ba až veľmi dobre. Na dôkaz tohto tvrdenia uvediem dve drobné príhody. Asi v novembri 1924 prevzal výuku francúzštiny VII. B triedy prof. Stajić, neskoršie predseda Matice srbskej. Po prvom preskúšaní triedy asi polovičke povedal, že nevedia ani čítať a žiadal, aby sa najprv čítať naučili, a len potom že ich bude môcť klasifikovať. Michal Topoľský a ja sme boli skúšaní spolu. Po odpovedi sa nás spýtal, aké sme mali známky. Odpovedali sme: »výborné«. Nato prof. Stajić: »To vidno.« Druhá príhoda: O niekoľko mesiacov po prvej sme mali školskú písomnú prácu na tému: Knihy. Keď potom prof. Stajić opravené práce doniesol, dal prečítať pred celou triedou ako vzor prácu Michala Topoľského."

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

Náhodný obrázok

slovenske insitne umenie zo srbska

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus