Domovská

Storočie priateľstva medzi Miletićom a Kovačičanmi

Pamätník je často spôsobom, ako si uctiť a natrvalo poznačiť život a dielo významných osobností, ktoré ovplyvnili miestnu či širšiu spoločenskú komunitu. Na Vidovdan v roku 1924 Kovačičania vzdali hold Svetozarovi Miletićovi odhalením pamätníka v parku.

 

Storočie priateľstva medzi Miletićom a Kovačičanmi

 

Storočie priateľstva medzi Miletićom a Kovačičanmi

 

Svetozar Miletić sa podľa údajov z druhého zväzku Malej encyklopédie vydavateľstva Prosveta narodil v roku 1826 a zomrel v roku 1901. Bol právnik, novinár a básnik, vodca a predstaviteľ Srbov vo Vojvodine, panslavista, bojovník za práva a slobodu srbskej národnostnej menšiny v Rakúsko-Uhorsku, bojovník za liberálne reformy, nezmieriteľný odporca klerikalizmu, zakladateľ Srbskej ľudovej slobodomyseľnej strany v Uhorsku, prvý redaktor novín „Zastava" okolo ktorej sa zhromažďovali najlepší spisovatelia a verejní pracovníci tej doby.

Gymnázium študoval v Novom Sade, v Modre a v Prešporku - Bratislave.

Študoval a doktorát získal na Právnickej fakulte vo Viedni. Aktívne sa zúčastnil ľudového hnutia v rokoch 1848 - 1849. Pomník na znak úcty Svetozarovi Miletićovi postavila kovačická čitáreň z vlastných prostriedkov a dobrovoľných príspevkov na Vidovdan 28. júna 1924. Na odhalení pamätníka bol prítomný aj doktor Slavko Miletić, syn doktora Svetozara Miletića. Vystúpili aj právnici z Kovačice - Petrikovič a Bulík. Pri odhalení pamätníka Svetozara Miletića pred sto rokmi zaznela štátna hymna Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov. Nechýbal ani tanec – beseda a zábava pri príležitosti tejto významnej udalosti trvala do ranných hodín 29. júna.

Jeden z najvýznamnejších a najvplyvnejších srbských politikov v Rakúsko-Uhorsku v druhej polovici 19. storočia sa už sto rokov prostredníctvom pamätníka kamaráti s obyvateľmi Kovačice.

 

 

Ján Špringeľ

 

You have no rights to post comments

Náhodný obrázok

slovenske insitne umenie zo srbska

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus