Domovská

270 rokov školstva v Kulpíne

Prví osadníci súčasného Kulpína si plne uvedomovali potrebu vzdelávania. Na dnešnej lokalite osadu Kulpín založili v roku 1745 a o 9 rokov neskôr, po tom ako si vybudovali vlastné príbytky, sa rozhodli založiť školu. Keďže väčšinu obyvateľstva tvorili Srbi, bola to najprv Srbská pravoslávna základná škola, ktorá bola založená v roku 1754. Založila ju srbská pravoslávna obec (parohija)a bratia Stratimirovićovci bezpochyby v tom odohrali veľkú úlohu. V novozaloženej škole vyučovanie malo cirkevný ráz a bolo na dosť nízkej úrovni. Všetky knihy, z ktorých sa učilo, boli dovezené z Ruska (šlabikár novgorodského archiepiskopa Teofana Prokopoviča) a opätovne tlačené v Benátkach, lebo ich rozmnožovanie na území Rakúska bolo zakázané. Vyučovanie muselo byť na nízkej úrovni, lebo v srbskom národe ani neexistovali inštitúcie pre prípravu budúcich učiteľov. Slovenská škola bola založená 35 rokov po srbskej cirkevnej škole.

 

Michal Hasik: Najstaršia budova slovenskej školy v Kulpíne z roku 1834; kresba z roku 1972

 

Michal Hasik: Najstaršia budova slovenskej školy v Kulpíne z roku 1834; kresba z roku 1972

 

Zhodou objektívnych okolností Kulpín patrí medzi tie osady, kde si Slováci najprv založili školu a až po viac ako troch desaťročiach samostatný cirkevný zbor a zvolený bol prvý farár. Malý cirkevný zbor kulpínsky, ktorý celých 38 rokov patril k Petrovcu, si najprv roku 1789 zriadil školu a povolal si prvého učiteľa Jána Lisého. Prvá slovenská škola v Kulpíne bola vystavaná z hliny a pokrytá trstinou. V podstate sa nelíšila od ostatných roľníckych chalúp a nachádzala sa na pozemku, kde neskôr roku 1823 bola vystavaná nová modlitebnica. V tejto skromnej chalúpke bola jedna učebňa, v ktorej učiteľ aj býval. Prvá slovenská škola v Kulpíne sa nachádzala na rohu dnešnej Pionierskej a Prvomájovej ulice (bývalá Tretia ulica) číslo 59.

Slovenská ľudová škola v Kulpíne, ktorá je jednou z najstarších báčanských slovenských škôl, bola školou konfesionálnou, čiže evanjelickou cirkevnou školou, od založenia 1789 až do roku 1920. Uvádza Samuel Čelovský v knihe Pamätnica-Spomenica 1789 – 1989, 200 rokov školy v Kulpíne.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

Náhodný obrázok

slovenske insitne umenie zo srbska

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus